Nové údaje Eurostatu priniesli informácie o tom, že v práci sú najdlhšie občania najviac zadlžených krajín. Podľa expertov však nie je dôležitá len odpracovaný čas, ale aj produktivita.
Najviac času trávia v práci Gréci, najmenej naopak Dáni. Čerstvé štatistiky za rok 2014, ktoré zhromaždil štatistický úrad Eurostat, vychádzajú z prieskumu medzi zamestnancami v krajinách Európskej únie, ktorí pracujú na plný úväzok. Do výsledného počtu hodín sa počítajú aj nadčasy, naopak nezahŕňajú obedné pauzy.
Priemerný Grék vraj vlani trávil v zamestnaní v priemere 44,2 hodiny týždenne, zatiaľ čo Dáni len 38,8 hodiny týždenne, teda o 12,2 percenta menej.
K prvému miestu Grécka podľa odborníkov prispela napríklad nižšia zamestnanosť žien. Tá v krajine vlani predstavovala 41,1 percenta, zatiaľ čo priemer EÚ bol 59,6 percenta. Príjem gréckej rodiny tak viac závisí od príjmu muža, ktorý tým pádom aj dlhšie pracuje. Okrem toho je možné, že Gréci pracujú dlhšie aj kvôli neutešenej ekonomickej situácii. V čase hospodárskej recesie a vysokej nezamestnanosti celý rad zamestnancov dobrovoľne pracuje nadčas, pretože sa boja, aby neprišli o prácu. K dlhšiemu pracovnému času môže prispieť aj relatívne vysoký podiel cestovného ruchu na ekonomike, v tejto oblasti je pracovná doba dlhšia ako priemer. Aj menšie pracovné nasadenie, napríklad z dôvodu teplôt , môže byť kompenzované práve dlhším pracovným časom.
"V čase finančnej krízy získali bežní Gréci reputáciu preplácaných a lenivých ľudí, ktorí chodia abnormálne čoskoro do dôchodku," pripomína analytik spoločnosti Statista Niall McCarthy pre časopis Forbes. Podotýka ale, že dlhý pracovný čas nemusí automaticky viesť k vyššej efektivite či výkonnosti. Menej odpracovaných hodín počas týždňa majú skôr krajiny, kde je vyššia produktivita práce, ako je Holandsko, škandinávske krajiny a napokon aj Nemecko. Všetky zmienené štáty tiež vykazujú vyšší hrubý domáci produkt (HDP) na osobu než Grécko.
Druhým najpracovitejším národom v EÚ podľa rebríčka pracovnej doby sú Rakúšania, ktorí v práci strávia 43 hodín týždenne. Treťou je Veľká Británia, potom nasledujú ďalšie dva zadlžené juhoeurópske štáty – Portugalsko a Cyprus.
Medziročne sa skrátil odpracovaný čas celkom v desiatich krajinách EÚ, z čísel je však zrejmé, že nešlo o žiadne výrazné rozdiely. Za pozvoľným, hoci miernym obmedzovaním pracovného týždňa môže byť napríklad nástup mladej generácie, ktorá je v tomto smere menej ambiciózna. V životných prioritách dáva prednosť dosiahnutiu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Poradie | Krajina | Týždenný priemer v hodinách |
---|---|---|
1. | Grécko | 44,2 |
2. | Rakúsko | 43 |
3. | Veľká Británia | 42,9 |
4. | Portugalsko | 42,8 |
5. – 6. | Cyprus | 42,4 |
5. – 6. | Poľsko | 42,4 |
7. | Slovinsko | 41,9 |
8. | Česká republika | 41,8 |
9. | Slovensko | 41,7 |
10. | Španielsko | 41,6 |
11. | Nemecko | 41,5 |
12. | Belgicko | 41,4 |
13. | Malta | 41,3 |
14. – 15. | Bulharsko | 41,2 |
14. – 15. | Chorvátsko | 41,2 |
16. | Maďarsko | 40,9 |
17. | Holandsko | 40,9 |
18.-20. | Estónsko | 40,8 |
18.-20. | Luxembursko | 40,8 |
18.-20. | Švédsko | 40,8 |
21.-23. | Francúzsko | 40,5 |
21.-23. | Taliansko | 40,5 |
21.-23. | Lotyšsko | 40,5 |
24. | Rumunsko | 40,4 |
25. | Írsko | 40,3 |
26. | Fínsko | 40 |
27. | Litva | 39,5 |
28. | Dánsko | 38,8 |
Zdroj: Eurostat |