Eurostat nám potvrdil vlaňajší deficit na úrovni 2,87 % HDP

Deficit verejných financií v minulom roku stúpol. Dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu však vďaka rastu ekonomiky naopak klesol na 53,6 %.

Správa „ROZPOČET: Eurostat nám potvrdil vlaňajší deficit na úrovni 2,87 % HDP“ rozšírená o vyjadrenia ministra financií Petra Kažimíra a podpredsedu KDH Miloša Moravčíka v posledných troch odsekoch.

BRATISLAVA 21. apríla (SITA) – Slovensko v minulom roku hospodárilo s deficitom verejných financií na úrovni 2,87 % hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z jarnej notifikácie európskeho štatistického úradu Eurostat. Schodok verejných financií tak v porovnaní s rokom 2013 stúpol 0,28 percentuálneho bodu. Schválený rozpočet na tento rok pritom počíta opäť so znížením deficitu verejných financií na úroveň 2,49 % hrubého domáceho produktu.

Napriek vyššiemu schodku sa však podarilo znížiť úroveň verejného dlhu v pomere k výkonu ekonomiky. Ten totiž vlani dosiahol 53,58 % hrubého domáceho produktu, kým v roku 2013 predstavoval 54,59 %. Za týmto vylepšením tak stojí rast ekonomiky, keďže v nominálnom vyjadrení hrubý dlh verejnej správy stúpol oproti roku 2013 o takmer 123 mil. eur na 40,267 mld. eur. Plán na tento rok pritom hovorí o opätovnom náraste verejného dlhu v nominálnom vyjadrení na 42,374 mld. eur, čo by v pomere k očakávanému hrubému domácemu produktu znamenalo dlh na úrovni 54,38 %.

Ako ďalej informujú štatistici, v porovnaní s poslednou vlaňajšou jesennou notifikáciou sa štandardne aktualizovali zdrojové údaje, ktoré však nepredstavovali významnú zmenu deficitu a dlhu. „Pri výpočte deficitu a dlhu za rok 2014 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu,“ dopĺňa Štatistický úrad SR. Spresnené údaje o deficite a dlhu za minulý rok zverejní Eurostat vo svojej ďalšej jesennej notifikácii k 1. októbru tohto roka.

Minister financií Peter Kažimír na utorňajšej tlačovej konferencii vyzdvihol, že výška verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu klesla prvýkrát za posledných šesť rokov. Definitívne čísla o rozpočtovom hospodárení za minulý rok by však mohli byť podľa neho pre Slovensko ešte priaznivejšie. Podľa odhadov ministerstva by totiž výnos z dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa definitívne do výsledkov hospodárenia verejnej správy započíta až v nasledujúcich mesiacoch, môže stlačiť deficit ešte nižšie ako aktuálne Eurostatom notifikovaných 2,87 % výkonu ekonomiky. „Máme nádej, že ten deficit bude ešte nižší,“ povedal Kažimír s tým, že definitívne sa tieto predpoklady potvrdia v jesennej notifikácii Eurostatu.

Ako šéf rezortu financií dodal, konsolidácia však nekončí a deficit by sa mal v ďalších rokoch znižovať. Aj keď podľa zverejnených východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 majú byť deficity mierne vyššie, ako sa plánovalo v rozpočte schválenom koncom vlaňajška, tieto ciele stále rešpektujú cieľ, ktorým je štrukturálne vyrovnaný rozpočet v roku 2017. Podľa šéfa Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Martina Filka ide ešte stále o ambicióznejší konsolidačný plán, ako povoľuje Pakt stability a rastu. Na budúci rok pritom rezort financií plánuje deficit na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu, na rok 2017 je to 0,88 % výkonu ekonomiky a pre rok 2018 predpokladá ministerstvo vo východiskách deficit 0,53 % hrubého domáceho produktu.

Podpredseda opozičnej KDH Miloš Moravčík však tak pozitívne dáta zverejnené Eurostatom nevníma. Podľa neho potvrdzujú, že vláda hospodárila o 250 mil. eur horšie ako v roku 2013. Za hlavné príčiny pritom označil vysoké výdavky ministrov, pokuty za prešľapy pri eurofondoch a chybné zúčtovanie dividend. „Jediným, čo sa vláde za minulý rok darilo, bolo oberanie ľudí cez dane a odvody. Tie vláde priniesli o 695 mil. eur viac, ako čakala. Stalo sa tak žiaľ na úkor ľudí, ktorým tie peniaze reálne chýbajú,“ tvrdí Moravčík.

Súvisiace články

Aktuálne správy