oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Návšteva Alexisa Tsiprasa v Moskve bol prehliadkou jednoty a bratstva. Položil veniec k hrobu neznámeho vojaka, prehovoril o spoločnom boji proti fašizmu, a uistil, že "Grécko nie je žiadnym žobrákom". Vladimír Putin oznámil, že jeho návšteva "nemohla prísť v lepšom čase" a priadol pri tom ako mačka nad miskou smotany.
Platnosť sankcií uvalených na Rusko vyprší v júni, a ak majú byť zachované, musia sa na tom zhodnúť všetky krajiny únie. Tsipras už naznačil, aké sú v tejto súvislosti jeho postoje. Musí ukončiť túto negatívnu špirálu. Ak by Grécko pokračovanie sankcií vetovalo, k jeho revolte by sa mohol pridať Viktor Orbán. Jeho krajina nedávno získala pôžičku od Ruska vo výške 10 miliárd eur na investície do jadrovej energetiky. Opozícia túto dohodu kritizuje ako "nákup politického vplyvu". Z relatívne jednotného frontu EÚ proti ruskému postupu na Ukrajine sa potichu sťahuje aj Slovensko. Brusel by si dokázal poradiť s jedným rebelom, ale ak ich bude viac, veľa toho nenarobí.
Európske veriteľské krajiny varovali Grécko, aby sa nesnažilo stavať Brusel proti Moskve. Zdá sa však, že aj ony musia urobiť nejaké ústupky, inak sa všetko vymkne kontrole. Namiesto toho postupujú reflexívne, čo znamená, že nepočujú Tsiprasove argumenty a požadujú, aby si za svojich spojencov zvolili zástupcov bývalého režimu a rovnakých oligarchov, ktorí celú krajinu nedávno plienili. "Snažia sa o negovanie výsledkov volieb. Je to otvorený útok na demokratický proces a vyvolá silnú reakciu. Kedykoľvek sa cudzie sily pokúšali o podobné zmeny, všetko skončilo úplne opačne," vyhlásil v parlamente zástupca Syrizy Costas Lapavitsas.
Syriza sa učí veľmi rýchlo. Myslela si, že bude možné vytvoriť jednotný front s Talianskom, Španielskom a Portugalskom a dúfala, že pomôžu aj francúzski socialisti. Jej optimizmus bol ale príliš veľký. Konzervatívne vlády Španielska a Portugalska sa naopak stali jej protivníkom a dôvody sú zrejmé. Tieto vlády spojili svoju budúcnosť s úspornými opatreniami a čelia tlaku populistov, ktorý by zvýšili ústupky Syrizy. Profesor Jacques Sapir z parížskej École des Hautes Études tvrdí, že Syriza sa dopustila rovnakej chyby ako boľševici v roku 1917. Tí snívali o tom, že ich príklad spustí revolúciu v Nemecku. Keď sa tak nestalo, ich stratégia skolabovala.
Podľa istého zástupcu gréckej vlády sa Atény v tejto chvíli nesnažia o vážne rokovania o pôžičkách od Ruska a Číny. Syriza sa pozerá viac dopredu a hľadá niekoho, kto by jej mohol pomôcť po nevyhnutnom defaulte a nezáleží na tom, či by prebehol v rámci šialenstva v eurozóne či už mimo nej. Rusko nemá dostatok zdrojov na záchranu Grécka. Samé sa nachádza v hlbokej kríze a riskuje, že spadne do rovnakej stagnácie, v akej sa nachádzal Sovietsky zväz. Tá mu hrozí v prípade, že sa ceny ropy ustália okolo 60 dolárov za barel. Putin tak namiesto priamej pomoci hovorí o spolupráci v rôznych oblastiach ekonomiky či o spoločnom energetickom projekte. Tak vyzerá diplomacia na tejto úrovni. Kľúčové ale bude, či Rusko začne nakupovať novo vydané grécke dlhopisy.
