oPeniazoch.sk, theconversation Foto: SITA
Väčšina svetových lídrov si zrejme myslí, že hospodársky rast je všeliek na mnohé problémy spoločnosti. Napriek tomu existuje úzka spoločenská súvislosť medzi hospodárskym rastom a ekologickou krízou, rýchlym rastom sociálnej nerovnosti, a poklesom kvality demokracie.
Tieto problémy sa väčšinou skúmajú samostatne. Často sú nesprávne interpretované, alebo sú upravené tak, aby zodpovedali daným ideologickým predsudkom. Faktom ale je, že sú to úzko prepojené procesy. V ostatnom desaťročí sa objavilo veľké množstvo údajov a výskumov na vysvetlenie týchto väzieb.
Štúdie v oblasti spoločenských vied stále ukazujú, že v bohatých krajinách, robí väčší hospodársky rast sám o sebe pre zlepšenie sociálneho blahobytu veľmi málo, alebo takmer vôbec nič. Naopak zníženie príjmovej nerovnosti je účinný spôsob, ako vyriešiť sociálne problémy, medzi ktoré patrí násilie, kriminalita, obezita aj duševné choroby, rovnako dokáže zlepšiť úroveň vzdelávania detí, zvýšiť počet obyvateľov strednej dĺžky života, a zlepšiť sociálne úrovne dôvery a mobility.
Porovnávacie štúdie zistili, že spoločnosti, ktoré sú si rovnejšie, majú oveľa lepšie výsledky vo všetkých vyššie uvedených oblastiach, než tie s väčšou priepasťou, bez ohľadu na ich hrubý domáci produkt. Ekonóm Thomas Piketty, vo svojej nedávnej knihe Kapitál v dvadsiatom prvom storočí, opísal rozsiahle množstvo údajov, poukazujúcich na to, ako má nekontrolovaný kapitalizmus historicky tendenciu zvyšovať nerovnosť a podkopávať demokratické postupy. Zameranie sa na úspešnú sociálnu politiku, nie rast HDP, by prospelo zníženiu nerovnosti.
Posledný vývoj v ekosystéme Zeme nám hovorí, že naša frenetická hospodárska aktivita už presiahla niekoľko ekologických planetárnych hraníc. Dalo by sa namietať, že degradácia našich ekologických systémov ohrozí stabilitu a sociálno-ekonomickú celosvetovú pohodu. Niektorí vedci naznačujú, že sme v novej geologickej epoche, v antropocéne, v ktorej ľudská činnosť transformuje krajinný systém natoľko, že sa tým môžu ohroziť ďalšie ľudské civilizácie. Veľa správ má rovnaký výstup, trvajú na tom, že ak bude pokračovať súčasný vývoj, ľudstvo bude čoskoro čeliť až dramatickým dôsledkom.
Ak sa pozrieme na všetky tieto poznatky ako celok, objaví sa konzistentný obraz. Konštantný hospodársky rast v obmedzenej biosfére je biofyzikálna nemožnosť. Čím rýchlejšie globálna ekonomika rastie, tým rýchlejšie životné systémy planéty kolabujú. Navyše, tento rast zvyšuje nerovnosťa podkopáva demokraciu, všetko vynásobené počtom sociálnych problémov, ktoré len narúšajú ľudské spoločenstvo.
Stručne povedané, vytvorili sme nefunkčný ekonomický systém, v ktorom keď sa pracuje podľa jeho mandátu rastúceho tempa výroby a spotreby, zničia sa ekologické systémy, na ktorých je systém závislý. A keď chýba rast, stáva sa to spoločensky neudržateľné. V hre s týmito pravidlami, neexistuje žiadny spôsob, ako vyhrať!
Dobrou správou je, že prelomenie špirály sociálno-ekologickej katastrofy by mohlo byť jednoduchšie, než si myslíme. Nepotrebujeme technologický zázrak, ani kolonizovať novú planétu. Stačí zmeniť spôsob, ako sa na veci pozeráme. Predpokladajme, že sa všetci zhodneme na niektorých základných faktoch. Po prvé, že biosféra obsahuje a podporuje živé systémy planéty. Po druhé, že ľudia sú jedným z mnohých druhov, zakotvených v biosfére a sú závislí na jej riadnom fungovaní. A napokon, že ekonomický systém je, alebo by mal byť, nástrojom, ktorý ľudia nasadia na organizovanie svojej spoločnosti, aby správne fungovala. Za týchto predpokladov zdravého rozumu, je ekonomika subsystémom ekológie, nie naopak. Ekonómia hlavného prúdu je dysfunkčná, pretože vychádza z predpokladu, že spoločnosti a ekosystémy sa musia prispôsobiť trhovej ekonomike. Ak začneme organizovať naše priority v závislosti na biofyzikálnych skutočnostiach a nie na požiadavkách trhu, rýchlo zistíme, že náš dominantný ekonomický systém je absurdný, pretože ničí ekosystémy, ktoré sú zdrojom jeho bohatstva.
Rozumná ekonomika by mala zabezpečiť ľudskú činnosť v rámci ekologických limitov, a to spôsobom, ktorý zvyšuje sociálny blahobyt. V alternatívne hospodárskeho modelu je cieľom blahobyt spoločenstiev a ekosystémov, nie hromadenie kapitálu. To by znamenalo, že na globálnej úrovni si nemôžeme dovoliť rásť vôbec, avšak, niektoré regióny môžu mať prospech z hospodárskeho rozvoja, ale musí to byť iný model, ktorý sa snaží oddeliť hospodársky rast od zhoršovania životného prostredia.
Ak dokážeme akceptovať biofyzikálne a sociálne faktory rastu, ďalším krokom je prijať environmentálnu ekonómiu ako vhodný nástroj na dosiahnutie našich nových cieľov. Skúsme analyzovať rôzne politiky, výslovne určené na zníženie zbytočnej spotreby energie a surovín a zároveň vytvoriť spravodlivejšie a udržateľnejšie spoločenstvo pre každého. Mnohé z takýchto politík už boli uvedené do praxe, s výsledkami, ktoré ponúkajú nádej pre budúcnosť, že globálni lídri prehodnotia priority rastu a uprednostnia sociálnu a ekologickú udržateľnosť.
