oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
V nedávnom Brookings Institution blogu s názvom "Nemecký prebytok obchodnej bilancie je problém," bývalý centrálny bankár Ben Bernanke vysvetlil keynesiánske dôvody, prečo obchodné prebytky, ktoré akoby mali mystickú silu v očiach tvorcov politík, nezostali tak cnostné ako sa zdalo.
V pomaly rastúcom svete, v ktorom prevláda slabý dopyt, je prebytok obchodnej bilancie Nemecka problém. Niekoľko ďalších členov eurozóny je v hlbokej recesii, s vysokou nezamestnanosťou. Už nejde o "fiškálnu medzeru," čo znamená, že ich fiškálna situácia im neumožňuje zvýšiť výdavky alebo znížiť dane, aby stimulovali domáci dopyt. Náznaky oživenia vidíme v Spojených štátoch, ale aj mimo eurozóny je rast všeobecne pomalý. Nemecko predáva oveľa viac, než aký dopyt je do krajiny nasmerovaný zo susedných krajín. Zníženie produkcie a zamestnanosti mimo Nemecka prichádza v čase, keď menová politika v mnohých krajinách naráža na svoje limity.
Nové údaje z 9.apríla ukázali, že nemecké prebytky nevykazujú žiadne známky poľavenia, vo februári dosiahli 19,7 miliárd eur, pričom export predstavuje približne 40 % HDP. Je ťažké očakávať akékoľvek drastické zmeny v politike Nemecka. Ale existujú náznaky, že Nemecko je ochotné urobiť isté úpravy. Napríklad v ostatnom čase vykazuje známky odklonu od politiky, ktorá pomohla uhasiť rast miezd za zhruba desať rokov, od roku 2003 do roku 2013. Merkelovej vláda zaviedla vôbec prvý krát v krajine minimálnu mzdu. V januári dosiahol medziročný rast reálnych miezd v Nemecku približne 3,5 %, čo nie je až tak zlé pokiaľ sa pozrieme len do nedávnej histórie.
Samozrejme, že veľká časť rastu reálnych miezd má čo do činenia s prepadom cien energií a klesajúcou infláciou. Napriek tomu existujú aj iné náznaky, že by Nemecko mohlo byť naklonené k trochu väčšej spotrebe. Maloobchodné ceny v ostatnom čase rástli.
Chýbajúcou ingredienciou pre Nemecko sú investície. Súkromné investície v krajine boli za ostatné roky slabé, čo je pochopiteľné s ohľadom na stav kontinentálnej ekonomiky. Vládne investície, takmer neexistovali. Dnes by vážnejší nárast investícií nemeckej vlády, napríklad v podobe zvýšenia vzdelania, pomohol s dlhodobou produktivitou nielen eurozóne ako celku, ale aj Nemecku. A ak tieto argumenty nezafungujú, politické vedenie Nemecka má aj ďalšie eso v rukáve. Ešte nikdy nebolo lacnejšie pre Nemecko si požičať, na desať rokov za 0,15 %. Takúto úrokovú sadzbu predtým dostalo iba Japonsko, ktoré bolo desaťročia uväznené v boji s defláciou.
Ak si myslíte, že Nemecko a Európa sú odsúdené na deflačnú budúcnosť, v podstate to znamená, že investori sú ochotní zaplatiť Nemecku a kúpiť jeho dlhopisy. Nemecko by malo takýto obchod brať.
