oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Je stále jasnejšie, že európski veritelia nepochopili podstatu gréckej krízy. Keby prišli s dohodou, ktorá by vyhovovala právom dotknutým Grékom, potom by táto dohoda nutne nabúravala program úspor, ktorý bol presadený v ďalších krajinách na juhu Európy.
Ústupky by podporili populistické hnutia v Španielsku, Taliansku a Portugalsku a zároveň by priviedli nemecký euroskepticizmus do bodu varu. Pokiaľ budú naopak veritelia neoblomne trvať na pôvodných podmienkach, môžu spustiť reťaz politických reakcií, ktoré ohrozí samotnú EÚ.
Jean-Claude Juncker, ktorý stojí na čele Európskej komisie, rozumie popísaným hrozbám dokonale a varuje, že ak niekto zvažuje Grexit, môže napáchať "nenapraviteľné škody na prestíži celej EÚ" a stáť pri zrode jej pádu. Warren Buffett môže tvrdiť, že ak by sa únia zbavila svojho najslabšieho článku vo forme Grécka, nakoniec by jej to pomohlo. Tým ale tento investor len potvrdzuje svojou vlastnú radu, aby sme sa nevyjadrovali k niečomu, čomu nerozumieme.
Alexis Tsipras vedie prvú radikálne ľavicovú stranu zvolenú do vlády po druhej svetovej vojne. SYRIZA je testom, či je taká strana schopná viesť v rámci eurozóny niečo, čo možno považovať za nezávislú ekonomickú politiku. V podobnej pozícii sa nachádzal Jacobo Arbenz v Guatemale. Jeho experimenty s pozemkovou reformou nakoniec uťal puč organizovaný CIA, ktorý prebehol v roku 1954. Dôsledky boli ďalekosiahle. Generácia študentov z Kuby a Argentíny boli presvedčené, že Spojené štáty nenechajú nikdy pri moci ľavicovú demokraticky zvolenú vládu a preto je nutné, aby sa vlády chopili moci revolúciou.
Dnes žijeme v inej dobe, ale keby padlo rozhodnutie dostať Grécko s rebelmi zo Syrizy z eurozóny, dôsledky by boli podobné. V EÚ neexistuje žiadny zmluvný základ pre takýto postup. Povojnová solidarita by vyzerala ako jeden veľký kravál. Willem Buiter zo Citigroup varuje, že ak by sa Grécko vrátilo k drachme, prišiel by ekonomický horor v tejto krajine a veľké problémy v celej Európe. Keď niekto z monetárnej únie odíde, ihneď sa objaví špekulácia, kto bude ďalší. Grécko by navyše nemohlo odísť z eurozóny a zároveň zostať v NATO. Dostalo by sa totiž do objatia Ruska, kde sa už teraz nachádza Orbánovo Maďarsko.
Zo zápisov MMF z roku 2010 unikli informácie, ktoré potvrdzujú to, čo Syriza tvrdí od samého počiatku. Grécko bolo v bankrote a nepotrebovalo nové pôžičky, ale reštrukturalizáciu tých existujúcich. Takýto plán bol ale zavrhnutý, aby bolo zachránené euro a európsky bankový systém, pretože v tom čase nemala eurozóna žiadne nástroje na ich záchranu. Grécky minister financií Janis Varoufakis hovorí správne o tom, že došlo k "cynickému transferu strát súkromného sektora od bánk na plecia tých najzraniteľnejších gréckych občanov". Škody boli ešte znásobené prudkým uťahovaním, ktoré malo za následok len to, že miera zadlženia namiesto poklesu vystrelila ešte vyššie. Indický zástupca v MMF varoval, že túto politiku nie je možné uplatňovať bez toho, aby nebola vyvážená monetárnou stimuláciou. Mal v každom ohľade pravdu.
Súčasná kríza je ťažko riešiteľná, pretože tu proti sebe stoja dve úplne rozdielne interpretácie. Tsipras pred svojím januárovým zvolením povedal v kruhu svojich blízkych spolupracovníkov, že keby ho európski veritelia tlačili k múru, povie im, nech teda robia, čo vedia. Potom by im celý dlhový chrám padol na ich vlastné hlavy. Doteraz Tsipras ukazuje, že to asi myslel vážne.
Autorom je Ambrose Evans-Pritchard.
