oPeniazoch.sk, WSJ;Fortune Foto: SITA
Chudobní utrácajú relatívne najviac na to, čo ich drží pri živote, pretože musia. Bohatí utrácajú viac na to, aby boli aj naďalej bohatí, lebo si to môžu dovoliť.
Každý rok americká vláda zverejňuje, koľko peňazí sa v jednotlivých štátoch utratí za veci, ako sú domy, autá, či alkohol. Informácie zverejnil The Wall Street Journal, v grafe nájdete aj výdavky na potraviny, zdravotnú starostlivosť a ďalšie kategórie.
Na základe grafického spracovania sa vynárajú dva jasné príbehy. Ak sa pozriete úplne vľavo, najbohatších 10 percent míňa oveľa menej svojich príjmov za potraviny. Ak sa pozriete úplne vpravo, najbohatší 10 percent míňa oveľa viac svojich príjmov na poistenie. Je to viac dávajú najchudobnejší na vzdelávanie.
Keď máte peniaze, môžete minúť menej na veci, ktoré zabezpečujú každodenný život, a viac na veci, ktoré zaistia, že vy, vaše deti, aj váš majetok sa budú rozvíjať a prežijú mnoho rokov. Chudoba je chaos, ktorý sa objavuje aj v prítomnosti. Úzkosť z toho, že nemáte žiadne peniaze, prinúti chudobnejšie rodiny nasmerovať svoju pozornosť na bezprostredné obavy. V dôsledku toho, chudobní utrácajú relatívne viac na to, čo ich udrží pri živote, pretože sú nútení. A bohatí utrácajú viac na to, čo bude zveľaďovať ich majetok, pretože si to môžu dovoliť. .
Tyler Cowen vo svojom nedeľnom stĺpčeku v New York Times, ktorý nazval "To nie je nerovnosť, to je nehybnosť," sa odvoláva na imobilitu. Nie na tú geografickú, ale na sociálnu, ktorá bráni, aby ľudia s nižšími príjmami mohli zarobiť viac peňazí. Cowen robí závery, že krajina sa bude mať lepšie, ak sa vyriešia otázky, ako je prisťahovalectvo, udeľovanie licencií, aby zákony maximalizovali príležitosť pre všetkých. Nesmú pretrvávať obavy, že tie isté politiky môžu zhoršiť príjmovú nerovnosť.
Ale nebezpečenstvo netkvie v nerovnosti a imobilite. Tieto dve veci nie sú voči sebe v opozícii. Myšlienka, že bohatí ľudia sú talentovaní v tom, že urobia všetko preto, aby zostali bohatí a uisťujú sa, že aj ich deti zostanú bohaté. Bohaté páry žijú v bohatších štvrtiach, čítajú viac svojim deťom, posielajú ich do lepších škôl a to nielen preto, že bohatí teenageri s väčšou pravdepodobnosťou pôjdu do lepšej školy. Mladí ľudia narodení do bohatých rodín, ktorí nešli na vysokú školu, majú 2,5 krát väčšia pravdepodobnosť, že si kúpia honosnejšie bývanie, než mladí, ktorí sa narodili do slabších rodín, ktorí neskôr vysokoškolské vzdelanie absolvujú. Bohatí získavajú lepšie stáže, aj lepšie pracovné miesta pri štarte kariéry. Alebo, rovno nastúpia do rodinného podniku. Nakoniec ich dobre investované peniaze dokážu pekne zarábať aj na dôchodok.
Asi nemá zmysel poukazovať na skutočnosť, že majú viac peňazí na viac jedla, viac oblečenia, väčšie bývanie, a viac drahších áut. Ale najbohatšie rodiny skutočne utrácajú menší podiel svojich príjmov za jedlo, oblečenie, bývanie a autá, než najchudobnejšie rodiny. Skutočný rozdiel medzi bohatými a chudobnými je, že bohatí míňajú väčšiu časť svojich oveľa väčších príjmov na poistenia, sporenia, dôchodok či vzdelávanie, zatiaľ čo iní makajú, aby mohli splatiť úver na bývanie, či hypotéku. Bohatí pracujú na tom, aby zveľaďovali svoje bohatstvo, aby ho znásobili a odovzdali v podobe dedičstva priamych investícií do života svojich detí.
Ako vidíte, línia, ktorá delí finančne zabezpečených od tých ostatných, nemá ani tak čo do činenia s pravidelným príjmom ako s finančnými návykmi. Clayton Browne vo svojej knihe "The Thin Green Line: The Money Secrets of the Super Wealthy," popiuje niektoré z nich.
Boháč Paul Posluszny z tímu amerického futbalu Jacksonville Jaguars zarába desiatky miliónov dolárov. Vždy si želal mať BMW, ale suma za luxusný sedan ho zaskočila. "Auto za 80 tisíc USD? To už je priveľa, povedal som si a svoje nároky znížil," hovorí. Zvolil porovnateľné Audi a ušetril 10 tisíc. Možno to znie absurdne, veď mal predsa peniaze na akékoľvek auto. Drobné rozhodnutia na základe racionálneho úsudku mu ale pomôžu, aby bol finančne zaistený ešte aj dlho po konci svojej kariéry.
Takéto rozhodnutie by sa ale nemalo týkať niečoho, čo viete, že vám spríjemní deň. Doprajte si to!. Hoci aj drobné sumy, možno euro za dobrú kávu, zohrávajú úlohu v hromadení úspor na penziu, ale takéto škrty väčšinou zlyhávajú, pretože zakazujú niečo obľúbené. Finančné plány bohatým umožňujú voliť medzi viacerými alternatívami a utrácať za to, čo pre nich má zmysel, s vedomím, že dokážu ušetriť v iných oblastiach. Napríklad pri stravovaní . Rozdiel medzi 1 % najbohatších a tými ostatnými je v tomto smere celkom jasný. Bohatí minú o 30 % menej za stravovanie mimo domova.
Pre človeka, ktorý nie je zo sveta financií, sú snahy oddeliť zrno od pliev mrhaním času. Vyvarujte sa zbytočne zlým investičným rozhodnutiam. Investovať do akcií, o ktorých ste ako o horúcom tipe počuli v televízii, sa nevypláca. Všeobecne sa vyvarujte krokom podľa rád niekoho, koho dobre nepoznáte.
Ako aj graf ukazuje, bohatí neváhajú investovať do vzdelávania. Že sú to skutočne dobre použité peniaze, dokazuje aj James Heckman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Vo svojej štúdii odhalil, že peniaze investované do kvalitnej predškolskej výchovy znamenajú pre dieťa lepšie vyhliadky v dospelosti. Vo veku 3 až 8 rokov sa totiž rozvíjajú vlastnosti ako svedomitosť, vytrvalosť, družnosť a zvedavosť. A tieto kvality zohrávajú väčšiu rolu pre konečný úspech v živote než prestížne gymnázia, univerzity alebo rôzne drahé kurzy.
