Päťdňový pracovný týždeň je relatívne nový vynález, nadišiel už čas skrátiť ho?

, The Atlantic Foto: thinkstock

Sedem dní v týždni nie je prirodzených, pretože žiadny prirodzený jav sa nevyskytuje každých sedem dní. Nijak to nesúvisí s otáčaním Zeme okolo Slnka, ani časom medzi splnmi. Je to umelo vytvorený kolobeh dní vytvorený človekom. Ak to človek navrhol, nemohol by to teraz aj zmeniť?

Odkiaľ pochádza týždenný kalendár? Pýtajú sa väčšinou tí, ktorí by moderný pracovný týždeň už radi skrátili.

Korene sedemdňového týždňa siahajú niekam 4000 rokov dozadu, do Babylonu. Babylončania verili, že v Slnečnej sústave je sedem planét, a číslo sedem bolo pre nich natoľko magické, že svoje dni tomu prispôsobili. Ich sedemdňový, planetárny týždeň sa rozšíril do Egypta, Grécka, a nakoniec do Ríma, kde sa ukázalo, že židovský národ mal svoju vlastnú verziu sedemdňového týždňa. Dôvod je síce nejasný, ale podľa niektorých špekulácií ho Židia prijali po svojom vyhnanstve z Babylonu v šiestom storočí pred naším letopočtom. Neskôr sa sedem dní v týždni pevne zakotvilo v západnom kalendári asi 250 rokov pred Kristom.

Označenie "víkend" sa po prvý krát objavilo niekedy okolo roku 1879. V Staffordshire, ak človek odišiel z domu na konci svojej týždennej práce na sobotu popoludní stráviť večer a nasledujúcu nedeľu so svojimi vzdialenými priateľmi, tak sa tomu hovorilo trávi week end at so-and- so. Niektorí Briti v 19. storočí využívali siedmy deň pre veselicu, pili, poddávali sa hazardu. Fenomén "svätého pondelka" ich ospravedlnil v práci, aby sa mohli doma zotaviť. Anglickí továrnici neskôr pracovníkom ponúkli radšej pol dňa v sobotu výmenou za záruku, že v pondelok prídu do práce.

Trvalo to niekoľko desaťročí, kým sa sobota zmenila z pol dňa na celodenný odpočinok. V roku 1908 sa mlyn New England mill stal prvou americkou továrňou, ktorá spustila päťdňový pracovný týždeň. Židovskí pracovníci dodržiavali v sobotu šábes, nikto ich neprinútil pracovať a práca v nedeľu zase urážala kresťanskú väčšinu. Židovskí pracujúci mali dvojdňový víkend, ďalšie továrne tento príklad nasledovali. Veľká hospodárska kríza zatmelila dvojdňový víkend do ekonomiky, pretože kratší pracovný čas sa považoval za liek proti nezamestnanosti.

Takmer o sto rokov neskôr, už boli mlyny prekonané pokročilejšími technológiami. Napriek tomu päťdňový pracovný týždeň pri práci zostáva ako základná organizačná myšlienka. Písal sa rok 1928, keď John Maynard Keynes tvrdil, že technologický pokrok prinesie 15 hodinový pracovný týždeň do sto rokov. Existuje teda dôvod domnievať sa, že sedemdňový týždeň s dvojdňovým víkendom máme kvôli neefektívnym technológiám. Z výskumov a firemných prípadových štúdií vyplýva, že prechod na kratší pracovný týždeň by viedlo k zvýšeniu produktivity, ku zlepšeniu zdravotného stavu aj vyšším platom. Ale mohol by byť obmedzujúci pre produktivitu. Avšak štúdia v časopise American Journal of Epidemiology zistila, že tí, ktorí pracovali 55 hodín týždenne, nedosiahli v riešení mentálnych úloh tak dobré výsledky ako tí, čo odpracovali 40 hodín týždenne. Autor štúdie, Tony Schwartz, povedal pre Harvard Business Review, že ľudia pracujú najlepšie v 90 minútových intervaloch po ktorých nasleduje obdobie zotavenia. Výsledky naznačujú, že so správnym plánovaním by sa pracovníkom podarilo zvládnuť podobné množstvo práce v kratšom časovom horizonte.

Navyše existujú aj neoficiálne dôkazy, že štvordňový pracovný týždeň by mohol zvýšiť produktivitu. Príkladom sú spoločnosti, kde zamestnanci pracujú 32 hodín, štyri dni v týždni. Ak máte stlačený pracovný týždeň, máte tendenciu sústrediť sa na to, čo je dôležité. Obmedzovanie pracovného času podporuje kvalitu. Lepší výsledok dosiahnete za štyri dni, ako za päť. Zdá sa, že takéto skrátenie prináša zlepšenie aj v pracovnej morálke. Predseda britskej fakulty verejného zdravia pre Daily Mail povedal, že štvordňový pracovný týždeň by mohlo pomôcť znížiť krvný tlak a zvýšiť duševné zdravie medzi zamestnancami. Navyše trojdňový víkend priláka nových pracovníkov, čo dokáže prispieť k rastu spoločnosti.

Dnes sa zdá takmer nemožné, aby sa v niektorých kultúrach päťdňový pracovný týždeň zmenil na kratší. Väčšina spoločnosti nemôžu len tak povedať zamestnancom, aby v piatok jednuducho do práce neprišli, pretože by sa dostali do globálnej nevýhody, vo svete, ktorý zvýhodňuje päťdňový pracovný týždeň. Ale je tu (jedno) kreatívne riešenie tohto problému. David Stephens, konzultant so sídlom v Houstone, podrobne opísal vo svojom príspevku na LinkedIn, šikovný systém. Zamestnanci by sa rozdelili do dvoch tímov. Kým jeden by fungoval od 7 hodiny rannej do šiestej večera od pondelka do štvrtka, ten druhý by ťahal tieto hodiny od utorka do piatka. Tímy by sa striedali každý týždeň, po každom dvojdňovom víkende by teda nasledoval štvordňový víkend. Pre tých, ktorí by prišli do práce v pondelok, by to nepredstavovalo stres, lebo by vedeli, že ich čaká len 4 dňový pracovný týždeň, po ktorom príde 4 dňový víkend. A tí, ktorí by prišli v utorok by boli oddýchnutí, pretože netrávia v práci klasický modrý pondelok. Výsledok by bol pozitívny. Spoločnosť by bola „otvorená“ päť dní v týždni, od 7 hodiny do 18. namiesto  od 8 -17. Následne by sa aj morálka zlepšila, zamestnanci by boli razom menej chorí, návštevu lekára by si nechali mimo svoj pracovný čas. Napriek tomu, aj na základe takéhoto scenára by zamestnanci stále pracovali 40 hodín týždenne, ale v priebehu štyroch dní. Toto usporiadanie nie je ideálne, pracovať na plný výkon 10 hodín je náročnejšie, než robiť to isté len osem. Napriek tomu sa opýtaní zamestnanci rozhodli dať prednosť 40 hodinám počas štyroch dní a nie počas piatich.

Vzhľadom k prebiehajúcim diskusiám o tom, ako väčšina len čaká, že sa niekto nájde, kto staré zaužívané spôsoby naruší, je prekvapujúce, že tradičný pracovný týždeň zostáva stále úplne nedotknutý. Človek by si myslel, že firmy sa budú snažiť prilákať špičkové talenty a jedným z bonusov bude rozšírený víkend. Ale nič také sa nedeje. Samozrejme, že taký trojdňový pracovný týždeň musí byť skutočne firmou preverený, ale je tu veľa dôkazov, že to nie je až tak zlý nápad. Tak, a teraz nadišiel čas, aby sa firmy prebrali a udržali si kvalitných zamestnancov tým, že skrátia svoj pracovný týždeň. A vymysleli spôsob, ako to dokážu skôr, než k tomu pristúpia všetci ostatní.

Na záver sa ešte pozrime na aktuiálny výskum poradenskej firmy EY, podľa ktorého ľudia po celom svete pracujú viac, než kedysi. Do celosvetového prieskumu bolo zaradených 9700 dospelých vo veku 18 až 67 rokov. Takmer polovica (46 %) manažérov po celom svete tvrdí, že pracujú viac ako 40 hodín týždenne, a 40 % uviedlo, že ich pracovný čas narástol počas posledných piatich rokov.

Prieskum zistil, že rodičia manažéri až v 41 % tvrdia, že sa im pracovný čas predĺžil počas posledných päť rokov, na rozdiel od 37 % manažérov, ktorí nie sú rodičmi. Jedna tretina zamestnancov na plný úväzok sa vyjadrila, že za posledných päť rokov sa im ťažšie darí zladiť prácu a rodinu.

Zatiaľ, čo väčšina ľudí si cení flexibilitu v práci, asi 10 % zamestnancov potvrdilo, že zavedenie flexibilného pracovného času malo pre nich negatívne dôsledky. Viac ako dve tretiny respondentov uviedlo, že by uvažovali o ukončení zamestnania, pokiaľ by im šéf nedovolil využívať flexibilne pracovný čas.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy