Dr. Skaza o eurozóne: Menová politika bude čoraz silnejšie stáť na ožobračovaní susedov

, Project Syndicate Foto:SITA;thinkstock

Najčerstvejšie ekonomické dáta z eurozóny naznačujú, že zotavenie môže byť na dosah ruky. Čo je motorom oživenia? Akým prekážkam čelí? A čo sa dá urobiť pre jeho udržanie?

Bezprostredné príčiny oživenie nie je ťažké rozoznať. Vlani bola eurozóna na pokraji recesie s dvoma prepadmi. Keď nedávno skĺzla do formálnej deflácie, Európska centrálna banka konečne odštartovala agresívne uvoľňovanie a spustila kombináciu kvantitatívneho uvoľňovania, vrátane nákupov suverénnych dlhopisov a negatívnych menovopolitických sadzieb.

Finančný dopad sa dostavil okamžite: v očakávaní menového uvoľnenia a po jeho začiatku sa euro strmo prepadlo, výnosy z dlhopisov v jadre aj na periférii eurozóny klesli na veľmi nízke hladiny a akciové trhy sa začali výrazne zotavovať. To spoločne s prudkým poklesom cien ropy povzbudilo hospodársky rast.

Pomáhajú aj ďalšie faktory. Uvoľnenie úverov zo strany ECB v podstate dotuje bankové pôžičky. Fiškálna brzda v dôsledku fiškálnej prísnosti bude tento rok slabšia, pretože Európska komisia je miernejšia. Prospeje aj spustenie bankovej únie, po posledných záťažových skúškach a previerkach kvality majú banky vyššiu likviditu a viac kapitálu na požičiavanie súkromnému sektoru.

V dôsledku týchto faktorov sa vrátil rast eurozóny a akcie v poslednej dobe podávajú lepší výkon ako tie americké. Oslabenie eura a dôrazné opatrenia ECB môžu dokonca počas tohto roka zastaviť deflačné tlaky.

Robustnejšie a vytrvalé oživenie ale stále ohrozuje rad výziev. V prvom rade by pokrok mohli zhatiť politické riziká. Dúfajme, že Grécko zostane v eurozóne. Neľahké rokovania medzi vládou pod vedením Syrizy a "trojkou" (ECB, Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom) by však mohli zapríčiniť nezámerný kolaps, ak počas nasledujúcich niekoľkých týždňov nedospejú k dohode o financovaní krajiny.

Navyše by sa k moci v Španielsku mohla dostať Podemos, ľavicová strana podobného razenia ako Syriza. Talianskeho premiéra Mattea Renziho napadajú populistickej protieurópske strany zľava aj sprava. Marine Le Pen z krajne pravicovej Národnej fronty si zase vedie dobre v predbežných prieskumoch pred francúzskymi prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia v roku 2017.

Pomalé tempo tvorby pracovných miest a rastu príjmov môže naďalej podnecovať populistický vzdor voči fiškálnej prísnosti a reformám. Aj ECB odhaduje, že miera nezamestnanosti v eurozóne bude ešte v roku 2017 stále 9,9 %, výrazne nad 7,2 % priemerom z obdobia pred globálnou finančnou krízou pred siedmimi rokmi. Únave z fiškálnej prísnosti a reforiem na periférii eurozóny sa navyše vyrovná únava z finančných výpomocí v jej jadre, ktorá v Nemecku, Holandsku a Fínsku upevňuje podporu celej škály strán namierených proti euru.

Druhou prekážkou na ceste k trvalému zotaveniu sú problematickí susedia eurozóny. Rusko pridáva na priebojnosti a agresivite na Ukrajine, v pobaltských krajinách, a dokonca na Balkáne (pričom rad európskych ekonomík poškodzuje sankcie proti Rusku). Len o niečo ďalej je v plameňoch Blízky východ: nedávne teroristické útoky v Paríži a Kodani a opäť proti zahraničným turistom v Tunisku pripomínajú Európanom, že z bojov v Sýrii, Iraku a inde by sa mohli vrátiť džihádisti európskeho pôvodu a začať ďalšie útoky.

Po tretie, hoci politiky ECB udržujú nízke výpožičná náklady, súkromný a verejný dlh v krajinách na periférii je ako podiel HDP stále vysoký a ďalej rastie, pretože menovateľ dlhovej pomeru – nominálny HDP – sa takmer nezvyšuje. Udržateľnosť dlhov pre tieto ekonomiky teda zostane v strednodobom výhľade problematická.

Po štvrté, fiškálna politika kopíruje nemecký odmietavý postoj pre krátkodobú stimuláciu. Vyššie nemecké výdavky nevynahradia dopady ďalšieho fiškálneho sprísňovania na periférii ani výrazný deficit, ktorý sa očakáva v prípade trojročného investičného plánu v hodnote 300 miliárd eur, ktorý odhalil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Po piate, k štrukturálnym reformám stále dochádza slimačím tempom, čo brzdí potenciálny rast. A hoci sú štrukturálne reformy nevyhnutné, niektoré opatrenia, napríklad liberalizácia trhu práce a revízie penzií, môžu v eurozóne povzbudiť mieru úspor, a teda oslabiť agregátny dopyt (ako sa stalo po štrukturálnych reformách pred desiatimi rokmi v Nemecku).

Konečne, európska menová únia zostáva nedokončená. K jej dlhodobej životaschopnosti je nutný postupný rozvoj v úplnú bankovú úniu, fiškálnu úniu, ekonomickú úniu a nakoniec únii politickú. Postup ďalšej európskej integrácie sa však zastavil.

Ak bude miera nezamestnanosti v eurozóne na konci roka 2016 stále príliš vysoká, ročná inflácia zostane výrazne pod 2 % cieľom ECB a fiškálne politiky a štrukturálne reformy budú pôsobiť ako krátkodobá brzda hospodárskeho rastu, jedinou možnosťou by zrejme bolo pokračujúce kvantitatívne uvoľňovanie. Pretrvávajúca slabosť eura podnecovaná takými politikami ale v eurozóne vyvoláva rast prebytku obchodnej bilancie.

Ostatne, ako euro oslabuje, platobná bilancia krajín na periférii sa dostáva zo schodkov do vyrovnaného stavu a čím ďalej vo väčšej miere do prebytku. Nemecko a jadro eurozóny mali veľké prebytky už dávnejšie, kedy ešte neexistovali politiky zamerané na povzbudenie domáceho dopytu, sa tieto prebytky jednoducho ešte ďalej zvýšili. Menová politika bude teda čím ďalej silnejšie stáť na ožobračovaní susedov, čo povedie k obchodným a menovým pnutiam so Spojenými štátmi a ďalšími obchodnými partnermi.

Aby sa takémuto výsledku predišlo, Nemecko bude musieť prijať politiky, ktoré povzbudia domáce útraty a zníži externé prebytok krajiny – fiškálnu stimuláciu, vyššie výdavky do infraštruktúry a verejných investícií a rýchlejší rast miezd. Kým sa Nemecko nevyberie týmto smerom, nikto by nemal vsádzať svoje imanie na robustnejšie a vytrvalé zotavenie eurozóny.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy