Čína to s alternatívou Svetovej banky myslí vážne, záujemcov pribúda

, qz Foto: SITA

Rusko, Holandsko a Austrália cez víkend oznámili, že sa pripoja k čínskemu projektu Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry. Členstvo v tomto zoskupení sa považuje za test diplomatického vplyvu medzi Čínou a Spojenými štátmi. Banka je vnímaná ako konkurencia existujúcich inštitúcií, Svetovej banke a Ázijskej rozvojovej banky.

Pozrime sa aký hlas má Čína v súčasných inštitúciách. Len 6,47 % hlasov v Ázijskej rozvojovej banke,  5,17 % vo Svetovej banke, a 3,81 % v Medzinárodnom menovom fonde. Nečudo, že sa rozhodla vybudovať svoju vlastnú alternatívu. Banka má dohnať medzery vo financovaní potrieb regiónu, 800 miliárd dolárov ročne v investíciách do infraštruktúry, tvrdí Ázijská rozvojová banka. Očakáva sa, že svoju činnosť spustí už v tomto roku.

Zatiaľ sa k projektu Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry pripojilo len niečo vyše 40 krajín, to je stav ku dňu pred vypršaním termínu, ktorý stanovil zakladajúci člen. Spojené štáty sú jedným z jej hlavných spojencov, naopak Japonsko v zozname chýba.
 


Mohlo by vás zaujať: Čínska hospodárska moc vo svete porastie aj vďaka Európe


Kritici sa pýtajú, či Pekingu v rámci tejto inštitúcie bude dodržiavať medzinárodné štandardy transparentnosti, udržateľnosti dlhu, a v oblasti životného prostredia či sociálnej ochrany, alebo sa stačí pozrieť na čínsku zahraničnú politiku. Minulý týždeň sa japonský minister financií vyjadril, že „Ak Čína objasňuje tieto veci, ktoré nie sú vôbec jasné, Japonsko zostáva opatrné."

Ale čím viac krajín do inštitúcie vstúpi, tým väčšia je pravdepodobnosť, že  AIIB bude musieť dodržiavať medzinárodné štandardy. Pozorovatelia tvrdia, že tým pádom je menej pravdepodobné, že Čína bude môcť použiť túto banku na ovládnutie regiónu. Tu sú všetky krajiny, ktoré vstúpili alebo pristúpia do AIIB, na mape chýba Španielsko, ktoré sa koncom minulého týždňa vyjadrilo, že by chcelo byť rovnako členom.

Súvisiace články

Aktuálne správy