Krátko po nástupe Fidela Castra k moci v roku 1959 jeho vláda skonfiškovala rafinérie, hotely či cukrové plantáže, ktoré boli najviditeľnejším znakom prítomnosti Američanov na Kube. Vzhľadom na obnovenie diplomatických vzťahov medzi USA a Kubou sa ku slovu hlásia aj poškodení. Informovala o tom agentúra AP.
Federálna Komisia pre vyrovnanie nárokov v zahraničí (FCSC) v súčasnosti registruje približne 5900 žiadostí o vyrovnanie s Kubou, z ktorých takmer 90 % tvoria nároky súkromných osôb. Takéto nároky sú kryté medzinárodným právom, ktoré sa vo všeobecnosti chápe ako zákaz konfiškácie majetku cudzincov alebo zahraničných spoločností bez finančnej kompenzácie. FCSC v súčasnosti eviduje aj nároky Američanov za majetok skonfiškovaný v Iráne, Vietname či bývalom Sovietskom zväze.
Zabavený majetok Američanov na Kube bol pôvodne ohodnotený zhruba na 1,9 miliardy USD (1,75 miliardy eur), po úprave o infláciu za mnohé roky má v súčasnosti hodnotu najmenej 7 miliárd USD.
Väčšina strateného osobného majetku mala hodnotu najviac 10.000 USD. Zhruba 70 % nárokov tvoria cenné papiere, pozemky alebo iné nehnuteľnosti, mnohé žiadosti uvádzajú aj stratené dôchodky, bankové účty a osobný majetok, napríklad šperky či nábytok. Najvyššie straty zaznamenali spoločnosti. Napríklad Cuban Electric Company prišla o elektrárne v hodnote 268 miliónov USD. Straty International Telephone and Telegraph Corp. dosiahli celkovo asi 131 miliónov USD a Exxonu, vrátane jednej rafinérie, 71 miliónov USD.
Americký Kongres v roku 1996 schválil zákon, ktorý zrušenie embarga voči Kube podmieňuje vyplatením hodnoty skonfiškovaného majetku. Tento fakt prezident Barack Obama nespomenul, keď v decembri 2014 oznámil pokus o obnovenie diplomatických vzťahov. Vzhľadom na krehkú kubánsku ekonomiku sa však experti domnievajú, že poškodené firmy sa možno budú ochotné vzdať finančných nárokov výmenou za právo podnikať na Kube.
