oPeniazoch.sk, CNBC;FTAlphaville Foto: SITA
Nový ropný poriadok sa nesie v znamení zvýšenej neistoty a celkovo nižšej ceny suroviny. Stratégovia tvrdia, že ropný priemysel z klesajúcich a cien a slabnúcej efektivity vynaložených nákladov doslova besnie.
Goldman Sachs varoval, že "mieru neistoty nemožno podceňovať, pretože táto dynamika sa prenesie do cien komodít, mien a spotrebných košov po celom svete s ďalekosiahlymi trhovými a ekonomickými dôsledkami." Uprostred tejto zvýšenej neistoty sa môže cena ropy prudko vychyľovať do oboch smerov. Presne tak ako to vývoj v ostatných týždňoch ukázal, keď sa krízou v Jemene spustil prudký vzostup ceny ropy. "Ropa kolíše asi štyri mesiace v rozsahu 15 dolárov. Ak narazí na dno, poskočí hore, narazí na vrchol a spadne späť," povedal Sean Corrigan, zakladateľ True Sinews Consultancy pre CNBC. "Všetci čakáme na ďalšiu prestávku a snažíme sa nájsť signál, ktorý ropu vytlačí z tohto kolísavého pásma," dodal.
Goldman Sachs poznamenáva, že "nová rovnováha ceny ropy okolo 65 dolárov za barel WTI a 70 dolárov za barel ropy Brent, by znamenala zisky vo výške najmenej 21 percent ropy Brent zo súčasnej úrovne okolo 58 dolárov a nárast o zhruba 30 percent u WTI, ktorá sa obchoduje okolo 50 dolárov.“ Napriek predpovediam ceny výraznejšie zaostávajú. Je to viac ako 30 percent pod úrovňou špičky, niečo nad 100 dolárov za barel, ktorú oba ropné kontrakty dosiahli minulý rok ešte predtým ako sa objavili obavy z prebytku ponuky.
Analytici Goldman Sachs dodali, že nižšie ceny ropy od vlaňajšieho júna prišli v čase, kedy hodnota amerického dolára rástla. Pokles na komoditných menách, ako je napríklad austrálsky dolár a čílske peso, znižuje náklady na výrobu energie. "To vytvára tlak na znižovanie cien komodít a naopak posilňuje rast v USA, silnejší dolár a nižšie ceny ropy, čo naznačuje, že riziká pre náklady sú výrazne vychýlené smerom dole," tvrdia Goldmani vo svojej poznámke.
Ropní stratégovia hovoria, že existuje viacero faktorov, ktoré naznačujú, že počas najbližších mesiacov budú trhy s ropou charakterizovať neistota a volatilita. Môže za to geopolitické riziko, vyhliadky na zvýšenie dodávok z Iránu, ak sa dosiahne jadrová dohoda so Západom, čo by viedlo k zrušeniu sankcií. Svoju úlohu samozrejme zohrávajú aj vyhliadky na alternatívne palivá a vzostup ropných bridlíc. Stále je tu pomerne veľa premenných, ktoré by mohli mať vplyv na spotové ceny po dlhší čas.
Hovorí sa o tom, že znižovanie cien predstavuje útok na americké alternatívne zdroje, alebo politicky motivovaný krok proti Iránu, ktorý pre Saudskú Arábiu predstavuje regionálneho rivala. Existuje však oveľa jednoduchšie vysvetlenie. Saudská Arábia má ohľadom svojej ropy dve možnosti. Ťažiť ju teraz, alebo až v budúcnosti. Ak vezmeme do úvahy, že zásoby sa míňajú, bolo by rozumné predpokladať, že ceny porastú. Tento rast by mohol byť vyšší ako návratnosť, ktorú by krajina zarobila na investíciách peňazí plynúcich zo súčasnej ťažby. Tie sú väčšinou investované do amerických vládnych dlhopisov, ktoré nevynášajú skoro nič. Logickým krokom by potom bolo obmedzenie ťažby, ponechanie maximálneho množstva ropy v krajine a udržiavanie ťažby na takých úrovniach, ktoré by zabránili kolapsu globálnej ekonomiky.
Avšak v prípade, že by ropný vrchol bol len teoretickým výmyslom, potom by veľké navýšenie ťažby dávalo zmysel. Dopyt po rope by mohol dokonca časom klesať a potom je najlepšou stratégiou maximalizácia súčasnej ťažby. Hodnota barelov ropy vyťaženej v budúcnosti bude totiž postupne klesať. Ak za súčasným vývojom na ropnom trhu skutočne stojí zmena názoru na to, ako je to s ropným vrcholom, cena ropy už sa nemusí nikdy dosiahnuť 100 dolárov za barel.
Ale možno za všetkým skutočne stojí tajná dohoda s USA nasmerovaná proti Rusku. Možno sa Saudi snažia tlačiť na Rusov, aby nestáli za sýrskym prezidentom. Na Blízkom východe nemusí vždy platiť, že to najjednoduchšie vysvetlenie je pravdepodobne to správne.
Sociálne a ekonomické nepokoje v krajinách, ako je Venezuela a Rusko, z veľkej časti kvôli poklesu svetových cien ropy, odtiahli pozornosť od Angoly, člena OPEC, ktorá je v Afrike druhým najväčším producentom ropy. Krajina dodáva 1 750 000 barelov ropy denne, podľa informácií Agentúry pre energiu (EIA). Táto sub-saharská krajina je veľmi závislá na produkcii ropy, Medzinárodný menový fond (MMF) hovorí, že 97 percent z celkových príjmov z exportu v roku 2012 tvorila ropa, to je nepatrne viac ako v prípade Venezuely, 95 percent.
Hoci hospodárska situácia v Angole nie je tak zlá, ako vo Venezuele, nálada je celkom ponurá. V minulom roku, sa čistý príjem z vývozu ropy prepadol o viac než 12 percent, až 24 miliárd dolárov. Dnes tvorí vývoz ropy 50 percent domácej ekonomiky, aj Angola musela drasticky znížiť ceny suroviny, predpovede na rok 2015 hovoria o 40 dolárov za barel, z 81 dolárov za barel.
"Dramatický pokles cien ropy sa podrobuje niektorým vývozcom ropy, s obmedzeným fiškálnym priestorom pre konsolidáciu by sa mohlo zhoršiť sociálne napätie," povedal Rabah Arezki, vedúci výskumného tímu v MMF. Angolská ropná kríza vytvorila situáciu, kedy svoju menu kwanza posiela na historické minimum. Oslabená mena má dôsledky pre monetárnu aj fiškálnu politiku.
"Ostatní vývozcovia ropy s väčším fiškálnym priestorom sa môžu rozhodnúť, či zmiernia šok pomocou fiškálnych zásob," hovorí Arezki. "Pokles cien ropy sa premietne na výkon menovej politiky v krajinách dovážajúcich ropu, ktoré už dosiahli nulovú spodnú hranicu"
Situáciu už rieši angolský prezident José Eduardo dos Santos. Luanda bola nútená osloviť medzinárodných veriteľov o najmenej 1 mld USD v úveroch, písal nedávno Financial Times, a medzi oslovenými je údajne Goldman Sachs.
Angola sa mierne líši od situácie vo Venezuele, napriek tomu rozhodnutia o škrtoch nebudú o nič menej bolestivé. Musí sa rozhodnúť, ktoré časti verejného sektora sa budú škrtať a ktoré segmenty populácie to ovplyvní. Je distribučná a preto aj politická otázka. Tí, ktorí dúfajú, že zahraničné investície nakoniec podporia domácu ekonomiku, môžu byť sklamaní nedávnym vývojom. Angola je vedľa Venezuely jednou z najviac skorumpovaných krajín podľa Transparency International. Exodus zahraničných investícií v kombinácii s masívnou infláciou, vyhliadky na investície a domáce rast bez vyšších cien ropy je bezútešný pre všetky krajiny závislé od vývozu ropy.
Angola i ostatné ekonomiky závislé na rope budú ťažšie obsluhovať svoj dlh, pretože ich príjmy z ropy sa na jeseň znížili, čo prispelo k znehodnoteniu ich mien a ich dlh denominovaný v v amerických dolároch je drahší, tvrdí vo svojom nedávnom výskume inštitúcia Brookings.
