oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Vláda Alexisa Tsiprasa údajne tlačí na veľké štátne energetické firmy, aby jej požičali hotovosť. Uviedol to dnes grécky denník Kathimerini s odvolaním sa na informácie od nemenovaného zdroja. Agentúra Reuters uviedla, že kabinet si kvôli nedostatku hotovosti podobným spôsobom požičal už od penzijných fondov.
Vláda si to predstavuje tak, že by peniaze od energetických firiem získala prostredníctvom krátkodobých repo operácií. To znamená, že podnik predá cenný papier so záväzkom, že v danom termíne tento cenný papier odkúpi späť. K rovnakému kroku vláda pristúpila aj v prípade dôchodkových fondov.
Podľa denníka vláda požiadala hlavné energetické spoločnosti Athens Water Co. a Public Power Company, aby uskutočnili repo operácie, v rámci ktorých požičajú tieto štátne podniky peniaze gréckej dlhovej agentúre. Ďalšou oslovenou firmou by mohla byť podľa denníka telekomunikačná firma OTE. Tu má ale štát len desaťpercentný podiel, firmu riadi nemecký Deutsche Telekom, ktorý je 40 percentným vlastníkom. Ani jedna z týchto spoločností sa k správe nevyjadrila.
Vicepremiér Jannis Dragasakis v nočnom rozhovore s gréckou televíziou Alpha TV priznal, že krajina má veľké problémy s likviditou a potrebuje spolupracovať s európskymi veriteľmi, aby bola schopná vyplácať mzdy, penzie a splácať dlh. Grécko podľa jeho slov od augusta 2014 nedostalo žiadnu splátku z pomoci od veriteľov, zatiaľ však plní svoje záväzky. To má ale podľa vicepremiéra svoje limity.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz nemeckej rozhlasovej stanici Deutschlandfunk povedal, že finančná situácia Grécka je "nebezpečná" a že krajina potrebuje v najbližšom čase dve až tri miliardy eur, aby sa vyhlo bankrotu. "Času je málo. Tak by bolo dobré, aby Grécko plnilo svoje povinnosti, na ktorých sa dohodlo – potom potečú ďalšie peniaze," vyhlásil Schulz.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur. Druhý záchranný program mal vypršať na konci februára, eurozóna sa ale po zložitých rokovaniach dohodla na jeho predĺžení o štyri mesiace. Poskytnutie zostávajúcich peňazí z programu podmieňujú veritelia reformami.
