oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Centrálne banky strácajú kontrolu, účinky nízkych sadzieb prenášajú riziko do reálnej ekonomiky.
Nízka inflácia, výnosy dlhopisov a úrokové sadzby po celom svete posúvajú hranice ekonomickej a politickej stability do zlomového bodu. Podľa Banky pre medzinárodné platby by znižujúca sa úroveň mohla mať za následok odpor obyčajných ľudí k úsporám.
Podľa "banky centrálnych bánk" ide o trend potápania globálnych sadzieb, ktoré tlačia krajiny na nezmapované územie. Banka zdôrazňuje, že dlhodobý globálny štátny dlh vo výške 2,4 bilióna dolárov sa dnes obchoduje s negatívnym výnosom a rastie počet investorov, ktorí sú ochotní zaplatiť vládnu pôžičku. "Ako nám dlhopisové trhy zo dňa na deň ukazujú, hranice sú mimoriadne pružné," povedal Claudio Borio, šéf menového a ekonomického oddelenia v BIS.
BIS varovala, že prostredie nízkych sadzieb vytvára dôchodkové deficity a nižšie zisky bánk. To by mohlo dvihnúť vlnu odporu obyčajných ľudí, ktorých úspory sa razom vytratia. 20 centrálnych bánk uvoľnilo svoju menovú politiku v posledných troch mesiacoch. Medzinárodný menový fond už stanovil limit pre možnosť čerpania pomoci, tým pádom si MMF akoby vytvoril vlastnú formu medzinárodnej meny. "V takomto svete plodí uvoľnenie ďalšie uvoľnenie," povedal Borio. "Pokiaľ táto bezprecedentná cesta bude pokračovať, môžu byť skúšané technické, ekonomické, právne a dokonca aj politické hranice."
Banky sa zdráhajú preniesť záporné sadzby na retailového vkladateľa zo strachu pred stratou zákazníkov. Radšej volia nižší zisk. Ale napríklad JP Morgan už vo februári oznámila, že začne spoplatňovať svojich veľkých inštitucionálnych klientov za to, že majú svoje peniaze v banke.
Minouche Shafiková, námestníčka guvernéra Bank of England, načrtla riziká pohybu do záporných hodnôt vo svojej poslednej správe o inflácii. Aj keď tvrdí, že politici dôsledne sledovali vývoj v iných krajinách, jedným dychom dodáva, že existuje riziko, že ľudia aj firmy by sa mohli vrátiť k hotovosti. „Som znepokojená, čo sa stane s peňažnými trhmi ak prevládajú negatívne sadzby," povedala.
Mnohé banky vidia v negatívnych sadzbách možnosť riešiť dlhovú krízu v eurozóne. Proti takémuto kroku, sa ale stavajú odborníci, ktorí tvrdia, že to už signalizuje "zmenu v charaktere peňazí, ako ich poznáme". Firmy by sa mohli rozhodnúť držať peniaze vo vlastných zabezpečených skladoch a trezoroch namiesto toho, aby ich mali v banke, ak by mali za to platiť.
Borio, ako spoluautor štúdie tvrdí, že obdobie deflácie má menej ekonomické dopady, než trvalý pokles cien nehnuteľností. Jeho analýza 38 ekonomík počas viac než 100 rokov ukázala, že ekonomiky rástli v priemere o 3,2 % počas deflácie. Pre porovnanie, rast ekonomiky dosiahol len 2,7 % ak ceny rástli. Preto slepé porovnávanie s rokom 1930 sa dá považovať za zavádzajúce. "Historické dôkazy naznačujú, že veľká hospodárska kríza je skôr výnimkou ako pravidlom," povedal Hyun Shin, vedúci výskumu v BIS.
