Slabne podpora sankcií zo strany EÚ voči Rusku? Stačí si prelistovať návštevnú knihu Kremľa

, bloomberg;ČTK Foto: SITA

Dôkazy o klesajúcej chuti Európskej únie na sankcie proti Rusku netreba hľadať nikde inde ako v návštevnej knihe Putina v Kremli.

Cyperský prezident Nikos Anastasiadis navštívil ruského vodcu vo februári, hovorili spolu o udelení prístupu ruskému námorníctvu do cyperských prístavov. V marci bol taliansky premiér Matteo Renzo, Putinom označený za "privilegovaného partnera". Grécky premiér Alexis Tsipras má dohovorenú schôdzku v Moskve na apríl. Maďarsko, Rakúsko, Španielsko ale aj Slovensko, sú krajiny, ktoré sa zdráhali zaviesť ekonomické opatrenia na protest proti zásahu Ruska do diania na Ukrajine. Vo štvrtok začína summit EÚ, pomôže prímerie na východnej Ukrajine sankcie okresať?

"Najpravdepodobnejším výsledkom bude odkladanie rozhodnutia o predlžovaní sankcií až do poslednej možnej chvíle, než sankcie vypršia," predpovedá pre Bloomberg Ian Bond, bývalý britský diplomat, dnes pracujúci v Centre pre európsku reformu v Londýne.

Vlády členských štátov EÚ pozastavili obchod s Ruskom po anexii Krymu. Nasledovala vízová povinnosť aj čierna listina pre ruských politikov i vojenských dôstojníkov. Zmrazenie majetku a zákaz cestovania bolo predĺžené o šesť mesiacov v januári 2015. Zostrelenie malajzijského prúdového dopravného lietadla nad východnou Ukrajinou v júli prinieslo nové sankcie vrátane zákazov financovania veľkých ruských bánk a predaja energie. Okresanie zdrojov na ktorých je ekonomika Ruska závislá. Táto "tretia etapa" opatrení vyprší v júli.

Medzi zástancami rozšírenia sankcií nájdeme Poľsko, pobaltské štáty a Veľkú Britániu. "V určitom čase by sa malo prijať rozhodnutie o našom postoji k rozšíreniu sankcií, malo by to byť do konca roka," povedal litovský minister zahraničia Linas Linkevicius v rozhovore v Bruseli na schôdzke diplomatov EÚ. Sankcie požaduje všetkých 28 krajín EÚ, vrátane skeptikov, ktorí hrajú o čas. Napríklad nová grécka vláda sa ešte v januári vyjadrila, že by neobnovovala čierne listiny predtým, než sa konečne pohnú rokovania ďalej.

Budúci summit v júni, je "pravý čas, aby padlo takéto rozhodnutie," uviedol slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v pondelok. "Nie sme pod tlakom a preto my nezdieľame názor, že sankcie by mali byť teraz predĺžované," cituje Lajčáka Bloomberg.

Niekde uprostred stojí nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa ukázala ako najsilnejší európsky vodca počas eurodlhovej krízy. Jej priority sú v rozpore. Chce tvrdý postoj voči  Rusku pri zdanlivom zachovaní európskej jednoty. Ukrajina sa pozerá na Merkelovú ako na garanta prímeria, ktoré spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom dohodla s Putinom vo februári. "Vzťahy medzi Nemeckom a Ukrajinou nikdy neboli na tak vysokej úrovni," povedal ukrajinský prezident Petro Porošenko na tlačovej konferencii s Merkelovou v pondelok v Berlíne.

Nemecký postoj je "pragmatický", udržanie prímeria dokáže z veľkej časti ovplyvniť nádeje na zmiernenie sankcií. Zrušenie niektorých obmedzení by ale neznamenalo zrušenie všetkých. Jednou z možností je ich v budúcnosti "modulovať." Ako odmenu za čiastočné dodržiavanie prímeria, tvrdia francúzski úradníci. "Tábor za zastavenie sankcií zdá sa potajomky rastie," myslí si Steven Blockmans, analytik Centra pre štúdium európskej politiky v Bruseli. To by ale mohlo posúvať proruských separatistov hlbšie na územie Ukrajiny a tým ďalšie sankcie stupňovať.

Americký Prezident Barack Obama sa s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v telefonickom rozhovore zhodli, že nezmiernia sankcie uvalené proti Rusku za jeho podporu proruských separatistov na východe Ukrajiny, kým Moskva nesplní záväzky z minských dohôd. Podľa vyhlásenia Bieleho domu sa obaja štátnici zhodli na tom, že je aj naďalej dôležité zabezpečiť podporu ukrajinskej ekonomike.

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy