oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Aj keď ekonomiky krajín nie sú na tom najlepšie, niektorí z najmocnejších politických činiteľov v rozvinutom svete sa teraz snažia zatlačiť na firmy, aby zamestnancom dávali na výplatu viac.
"Je nutné nájsť nejaký druh mechanizmu,"viditeľnú ruku," aby mzdy nevyhnutne stúpli,"oznámil guvernér Bank of Japan Haruhiko Kuroda. Vo svete ekonomiky, táto "viditeľná ruka" je presným opakom "neviditeľnej ruky" Adama Smitha z 18. storočia, čo je metafora pre voľný trh. Viditeľná ruka je vlastne zdvorilý spôsob, ako inak označiť "vládu".
A zatiaľ čo Kuroda hovoril konkrétne o japonskom, už desaťročia trvajúcom boji s defláciou, jeho komentár významne pomohol k posunu po celom svete. Politici a tvorcovia politík všetkých druhov si nakoniec osvojili používanie páky na zvýšenie miezd namiesto toho, aby ich nastavoval samotný trh. Dá sa to považovať za posun, nie však za revolúciu.
V Nemecku koaličná vláda na čele s konzervatívnou Angelou Merkelovou prijala po prvý krát zákon o minimálnej mzde. V USA, ľavicová Obamova administratíva, ale aj referendá v republikánskych a demokratických štátoch sa odvolávaú na vyššiu minimálnu mzdu. Aj britský premiér David Cameron celkom otvorene núti podniky, aby pristúpili k zvýšeniu platov, nezávislá poradná skupina odporúča 3 % nárast minimálnej mzdy. V Japonsku premiér Šinzó Abe upozorňujue exportérov, aby sa o časť rekordných ziskov podelili so zamestnancami v podobe vyšších platov. Ale aj centrálni bankári, ktorí tradične hrajú úlohu menových rozhodcov v preťahovaní sa medzi prácou a kapitálom, teraz otvorene volajú po vyšších mzdách, hlavne v Nemecku, kde majú panický strach z inflácie.
Na otázku prečo sa toto deje, je celkom jednoduchá odpoveď. Prevláda politický apetít na zvyšovanie miezd. Koniec koncov v rozvinutom svete bolo v ostatných rokoch zvyšovanie platov skutočne malicherné, čo by dávalo zmysel v prípade, ak sa globálna ekonomika zmenšuje. Ale tá predsa od polovice roka 2009 rastie. "Slabý rast reálnych miezd v porovnaní s údajmi o aktivite na trhu práce, je mätúci," napísali analytici Goldman Sachs koncom minulého roka.
Z akademického hľadiska ide o matematický problém. Mzdy, vrátane dávok a sociálnych príspevkov, a rast počtu pracovných miest, jednoducho nedokázali držať krok s rastom produktivity od roku 1970. Podľa ekonomickej teórie, na zdravom konkurenčnom trhu práce, by mal rast miezd zhruba kopírovať produktivitu. Ale rovnako ako vo väčšine vecí, ekonomická teória vôbec nevie ako sa mzdy v skutočnosti pohybujú.
V praxi sa rast miezd spomalil zo všetkých možných dôvodov. Napríklad vo Veľkej Británii sa relatívne solídny rast platov zastavil počas Veľkej recesie, tzv. "krízy životnej úrovne ", ktorá vyburcovala opozíciu na boj s vládou Camerona. Stagnujúce mzdy v Nemecku akceptovali viac ako desať rokov (2003 až 2013). V roku 2003, vláda vedená ľavicovým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom zatlačila cez sériu reforiem na trh práce. Cieľom bolo znížiť náklady na pracovnú silu v krajine, ktoré boli v tom čase oveľa vyššie než v Británii a Francúzsku. Fungovalo to. Rast miezd sa zastavil a Nemecko získalo konkurenčné postavenie. Až natoľko, že sa dostalo pod tlak uprostred krízy eura, a nechalo mzdy rásť.
V USA je stagnácia miezd príbehom už po desaťročia. Posuny v daňovej politike, globalizácia, klesajúca sila odborov, deindustrializácia a automatizácia. To všetko zohralo svoju úlohu, ale aj stúpajúce náklady na zdravotné poistenie zožrali peniaze, ktoré by inak šli na mzdy.
V Japonsku je pokles miezd pevne zviazaný s defláciou. Ekonomický zázrak sa zrútil, realitná bublina praskla a k tomu sa pridala aj banková kríza. Aj keď Bank of Japan bojuje s defláciu ambicióznou politikou tlačenia peňazí, vysoké zadlženie krajiny obmedzuje schopnosť vlády na zvýšenie výdavkov, aby sa pridali k domácemu dopytu. Vyššie mzdy by však urobili rovnakú službu. "Zvyšovanie miezd je alternatívou k zvýšeniu vládnych výdavkov," hovorí Hugh Patrick, emeritný profesor z Centra japonskej ekonomiky a podnikania na Kolumbijskej univerzite.
Prečo sa politici snažia zvyšovať mzdy až teraz, veď slabý rast je už stará pesnička, známa ešte dávno pred Veľkou recesiou z roku 2008. Hoci sa rozvinuté ekonomiky počas recesie prudko prepadli, zakrátko začali expandovať znova. Ale ľudia nemali ten pocit, neprejavilo sa to v podobe vyššej mzdy. To voličov znechutilo a doviedlo krajiny k politickej nestabilite. V USA sa dostal pod tlak prezident Barack Obama v polovici volebného obdobia v roku 2010, v ten istý rok štrngali voliči kľúčmi Cameronovi, ktorý presadzoval platformu úsporných opatrení. O dva roky neskôr už bol riadne pokarhaný v miestnych voľbách. Naopak v Japonsku prevzal post predsedu vlády Abe, na konci roka 2012 drvivo porazil svojho súpera vo voľbách po tom, čo predstavil kampaň na oživenie japonskej ekonomiky.
V Nemecku je to trochu iný príbeh, Merkelová bola pri moci po celý čas, aj počas krízy aj počas fázy oživenia. Ale pre vytvorenie veľkej koalície v roku 2013 musela konzervatívna Merkelová, urobiť značné ústupky svojim ľavicovo orientovaným koaličným partnerom – sociálnym demokratom. Dnes pomáha presadiť prvú nemeckú minimálnu mzdu a súhlasí aj so skorším odchodom do dôchodku.
Existujú náznaky, že to môže fungovať. V krátkodobom horizonte, dal dôvod na optimizmus napríklad najväčší americký zamestnávateľ v súkromnom sektore Walmart, keď oznámil bezprecedentné zvýšenie odmien pre približne 500 000 z 1,4 milióna pracovníkov. Aj ostatní veľkí zamestnávatelia, ako je Starbucks a poisťovací gigant Aetna oznámili rozsiahle zvýšenie miezd. Pred pár dňami sa aj v Toyote dohodli na najväčšom zvýšení miezd za ostatné obdobie. V Nemecku sa odborový zväz IG Metall, dohodol na 3,4 % navýšení pre približne 800 000 pracovníkov v regióne Baden-Württemberg, pravdepodobne sa tak vytvoril precedens pre budúce rokovania.
Vo Veľkej Británii konzervatívna vláda vedená Cameronom zvýšila minimálnu mzdu v októbri. Podľa odporúčaní by ďalšie 3 % navýšenie malo prísť už čoskoro, na 6,70 libry za hodinu. Minister financií George Osborne navrhol, že by to malo byť až do 7 libier za hodinu.
V Japonsku vláda tvrdo ide za zvyšovaním miezd vo svojej "jarnej bitke", rokovaniach medzi odbormi a veľkými korporáciami. Toyota už potvrdila, že je otvorená tejto otázke. Posilňovanie ekonomiky vytvára lepšie prostredie pre zvyšovanie miezd, ale pozorovatelia upozorňujú na náznak mzdovej inflácie. To naznačuje, že nedávne zvýšenie miezd, aspoň z časti, je súčasťou vládnej politiky. Politici sa môžu snažiť o vyššie mzdy, ale silné korporácie dokážu vytvárať protitlak. Koniec koncov, rast miezd je závislý na ziskoch. A v prípade, že im zisky zamrznú, vedie to k poklesu na akciových trhoch, čo by mohlo mať opäť politické dôsledky.
Vzhľadom k tomu, že existuje len malý okruh vládnych výdavkov, ktorý sa tradične používa na podporu hospodárskeho rastu, väčšina ekonómov súhlasí s tým, že vyšší plat je najlepšia vec pre podporu budúcej spotreby. "Myslím, že sa zhodneme väčšina rozumných ekonómov, že sa nachádzame v niečom, čo Keynes označoval za pascu likvidity," hovorí Michael Burda, profesor ekonómie na Humboldtovej univerzite v Berlíne. "Všetko, čo môžeme urobiť pre stimulovanie dopytu zo skutočnej ekonomiky, bude mať veľký dopad."
