oPeniazoch.sk, qz;ČTK Foto: SITA
Islamské finančníctvo prežíva boom po celom svete. Pohlcuje stále väčší podiel medzinárodných aktív, predstavuje viac než 220 biliónov USD. Je to trend, ktorý akceleroval od krízy v roku 2008, kedy sa otriasla dôvera v konvenčné bankovníctvo. Väčšina z finančných svetových metropol, počnúc Londýnom a končiac Dubajom sa zapojili do bitky o dominanciu v sektore, len USA a Kanada akosi zaspali.
Tieto dve krajiny možno zostali mimo hru kvôli kombinácii regulačných prekážok, nedostatku vlastných pravidiel a noriem, alebo všeobecnej islamofóbii. Nech je to akokoľvek, výsledkom je, že banky z týchto regiónov si zatiaľ nenašli miesto na rýchlo rastúcom a lukratívnom trhu. Vyhlo sa im sponzorstvo bohatých zahraničných investorov, nehovoriac o miliónoch moslimov žijúcich v Severnej Amerike dychtivých po produktoch a službách zodpovedajúcich ich viere.
Záujem o produkty islamského bankovníctva v Európe prudko stúpa, ale aby sme boli korektní, treba pripomenúť, že väčšina krajín sa snaží upravovať svoje pravidlá a predpisy tak, aby sa vošli do takejto štandardizácie. Čo si ale predstaviť pod pojmom islamské bankovníctvo? Je to obdoba tradičného bankovníctva s tým, že tieto služby a produkty sú vytvárané v súlade s islamským učením, tiež známym ako šaría. Najznámejší je zákaz úročenia, známy ako riba. V arabčine je to termín, ktorého význam je explicitne v spore s bankovníctvom ako takým. Každý, kto niekedy použil kreditnú kartu, vie, že si nemôže požičať ani cent, bez platenia úrokov. V islamskom bankovníctve preto musia banky nájsť iné spôsoby, ako zarobiť peniaze z úverov a ďalších produktov. Zvyčajne si to vynahradia servisným poplatkom, alebo účasťou na zisku. Najpopulárnejším z týchto metód pre financovanie bývania je napríklad murabaha, kedy banka zaobstará dom, ktorý zákazník spláca s dohodnutou prirážkou, kým ho nezíska do vlastníctva.
Islamské aktíva musia tiež dodržiavať ďalšie etické normy. Neinvestuje sa do vysoko rizikových podnikov, hazardných hier, alkoholu, pornografie, a tak ďalej. Okrem toho, že pravidlá zvyčajne vyžadujú, aby riziká boli zdieľané medzi veriteľom a dlžníkom, a že všetky financie sú priamo podporené reálnymi aktívami, majú od niektorých praktík z Wall Street veľmi ďaleko.
Toto odvetvie rastie veľmi rýchlo, hlavná demografické skupina zaberá jednu šestinu svetovej populácie. Väčšina z nich je sústredená na Blízkom východe, pričom záujem o parkovanie rastúceho bohatstva mimo regiónu sa neustále zvyšuje. To vytvára naliehavú potrebu finančných produktov a služieb, ktoré sú v súlade s moslimskou vierou. Celkový trh v islamských aktívach rástol priemerným tempom 20 % ročne od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008. Podľa Al Huda Centre of Islamic Banking and Economics, sa dá očakávať, že odvetvie sa tento rok môže pochváliť s aktívami v hodnote viac ako 2,5 bilióna USD. Islamské dlhopisy, alebo sukuk, sú snáď najvýznamnejším segmentom, očakáva sa, že ich predaj dosiahne približne 145 miliárd dolárov dlhu v roku 2015.
Irán, Malajzia, a Saudská Arábia v súčasnosti dominujú odvetviu, ale mnohé západné krajiny sa pustili do súperenia, aby sa stali európskymi a medzinárodnými uzlami pre islamské bankovníctvo. Najviac sa asi do hry tlačí Veľká Británia, minulý rok sa stala prvou západnou krajinou, ktorá vydala islamské dlhopisy. Bývalý primátor Londýna, Roger Gifford dokonca hovoril, že islamské bankovníctvo by malo byť pre Britov ako fish and chips.
Pritom islamské bankovníctvo nie je nič nové, ale masovejšie presadzovanie doteraz brzdí všeobecný nedostatok štandardov, ale aj náklady a zložitosť pri vstupe na trh. Beriérou sú pretrvávajúce nezhody ohľadom toho, aké aktíva sú vlastne povolené podľa islamu a ktoré nie. Podobne predstavuje spor aj zákaz úrokov. Aby toho nebolo málo, ortodoxná škola tvrdí, že všetky formy záujmu sú zakázané, zatiaľ čo modernisti sú presvedčení, že neprístupné sú len najrozšírenejšie formy vykorisťovania ako je úžera – deviaty najväčší hriech. Základy islamského bankovníctva je potrebné posilniť a štandardizovať, ak sa má ukázať ako životaschopná alternatíva. Tento nedostatok noriem môže spôsobovať problémy v dlhodobom horizonte. To ale nič nemení na rozhodnutí bohatých investorov z Blízkeho východu, ani ľudí s vyššími príjmami z moslimskej populácie. Segment, ktorý bol dlhodobo zanedbaný. Z prieskumu amerických moslimov vyplýva, že 65 % respondentov chce mať islamské bankovníctvo k dispozícii vo svojej miestnej banke a 57 % chce vedieť, či ponúkané produkty sú overené ako šaría vyhovujúce.
Cieľom islamského bankovníctva je podporovať sociálne výhody prostredníctvom finančných trhov, čo umožňuje firmám a spotrebiteľom získať peniaze a zároveň uctievať etické pravidlá zakotvené v Koráne. Ale spôsob, akým sa to v súčasnej dobe praktizuje, je ďaleko od realizácie tohto cieľa. Banky s ponukou problém nemajú, dokážu nájsť cestu v rámci inštitucionálneho financovania, aby boli investície v „súlade s moslimskou vierou“. Výsledok je ale taký, že mnoho moslimov sa už stalo obeťou Ponziho schémy a ďalších podvodov. Prípady zahŕňajúce pyramídové hry v Chicagu a platobnú neschopnosť poskytovateľov hypoték v Toronte len poukazujú na zraniteľnosť vznikajúceho priemyslu.
Pretože islamské bankovníctvo zakazuje peňažné špekulácie a zdôrazňuje, že dohody by mali byť založené na skutočnej ekonomickej aktivite, môže predstavovať menšie riziko pre stabilitu finančného systému ako konvenčné bankovníctva, poznamenáva Medzinárodný menový fond.
Avšak podľa MMF by islamské financie nemuseli byť vždy úspešné, a mohli by dokonca mať destabilizujúci účinok, ak nebudú pravidlá navrhnuté starostlivejšie a nebudú dôslednejšie realizované. Námestník riaditeľa oddelenia pre peňažné a kapitálové trhy MMF Christopher Towe upozornil na znepokojujúce rozdiely pri hodnotení činnosti regulátorov v oblasti islamského finančníctva, najmä tam, kde je toto odvetvie relatívne mladé.
"Naše analýzy ukázali, že tieto štandardy nie sú uplatňované dôsledne, a to by mohlo buď potlačiť rozvoj islamského finančníctva, alebo podporiť jeho rast spôsobom, ktorý vytvára systémové slabiny," povedal Towe. Zdôraznil hlavne požiadavka na zdieľanie rizika, ktorý by sa mal uplatňovať v praxi, a nie len na papieri.
Ďalej je tiež potrebné vyriešiť nedostatok nástrojov pre správu krátkodobých finančných prostriedkov islamských bánk, stanoviť rozsah finančnej pomoci pre banky, ktorá je v súlade s právom šaría, a objasniť práva investorov. Niektorými týmito otázkami sa teraz zaoberajú normalizačné orgány v Bahrajne a Malajzii.
