oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Už dnes v noci si posúvame hodinky o jednu hodinu dopredu. Nerobí tak ale každý, tí čo uznávame letný čas, sme vlastne v menšine. Až 235 suverénnych krajín a území uvedených v CIA World Fact Book, sa riadi pri množstve slnečného žiarenia jednoducho prírodou.
Prví posunuli čas Nemci v roku 1916, USA tento krok nasledovalo o dva roky neskôr. Prax posúvania je ale oveľa menej rozšírená, než si možno myslíte. Iba 82 národov sa na jar chce prebudiť skôr, aby si hromadne vychutnali viac denného svetla vo večerných hodinách. Väčšina z nich je sústredená v Európe a Severnej a Južnej Amerike. Je zaujímavé, že aj medzi týmito krajinami je malá zhoda o tom, ako a kedy je najlepšie čas posunúť. Kým vo väčšine európskych krajín je prechod naplánovaný na 29. marca, v USA, Kanade, na Kube a Bermudách si hodinky posúvajú už 8. marca.
Spojené štáty sú obeťou dohovoru z roku 1980, skupina podnikov vstúpila do spolku známeho ako koalícia letného času. Kongres pretiahol obdobie pre úsporu času denného svetla, letný čas sa tak „zapína“ začiatkom marca namiesto apríla.
Hlavným argumentom je, že úspora času pre získanie denného svetla šetrí energiu tým, že sa používa prirodzené svetlo v pracovnej dobe namiesto umelého. Podľa americkej štúdie ministerstva energetiky z roku 2008, posúvanie času v USA ušetrí menej než 1 % ročnej spotreby energie. Nárast denného svetla má pravdepodobne spotrebiteľa prinútiť viac utrácať. Obchodníci považujú predĺženie letného času v Spojených štátoch medzi najväčšie úspechy v lobovaní.
Ale nie je to všetko len o ziskoch. Rusko sa rozhodlo, že chce byť v lepšej v synchronizácii s Európou, ale možno minuloročná séria sankcií zo strany EÚ presvedčili Putina, aby koncom minulého roka nariadil zostať trvalo v "zimnom čase." Spájanie moskovského času sa dá vidieť aj cez prizmu pripojenia Krymu k Rusku v marci 2014 a ukrajinských "ľudových republík", Doneck a Luhansk.
V ostatných krajinách treba hľadať za odmietnutím posúvania času viac než akési politické vzdory voči Západu. Osem krajín sveta funguje v rámci svojich vlastných časových zón namiesto koordinovaného univerzálneho času (UTC). V týchto ôsmich krajinách žije približne 40 % populácie. Dôvodov pre takéto časové samourčenie je nespočetne veľa, sú tu ale dve spoločné vlákna.
Jedným z dôvodov je zvládnutie národnej jednoty v mnohopočetných krajinách, kde vládnu autoritárske režimy. Napríklad Čína, kde od Šanghaja na východnom pobreží až po najzápadnejší Sin-ťiang, platí China Standard Time, inak známy ako pekinské časové pásmo, čo je osem hodín za greenwichom. Pri pohľade na mapu svetových časových pásiem, si človek uvedomí, že jedno čínske pásmo sa prekrýva so štyrmi ďalšími, ktoré sa líšia o päť až deväť hodín od Greenwichu. To znamená, že ak by ste sa rozhodli prejsť hranicu z Číny do ďalšej krajiny s vlastným časovým pásmom, v prípade Afganistanu by ste mali získať až tri hodiny!
Druhý dôvod sa pravdepodobne nikdy nestane oficiálnym. Nie je totiž celkom racionálny. V Indii, Srí Lanke, a napríklad aj Mjanmarsku, majú úradníci pocit akéhosi uspokojenia z narušenia času, tak ako je definovaný v britskom kráľovskom observatóriu v Greenwich. Aj nedávno zosnulý venezuelský prezident Hugo Chávez vytvoril zvláštne časové pásmo pre svoju vlastnú krajinu, v roku 2007 predstavil hora legal de Venezuela, alebo Venezuelan Legal Time. Ten sa od Eastern Standard Time líšil v lete o 30 minút a v zime o 90 minút. Údajne z dôvodov produktivity. "Je mi jedno, či mi hovoria, že som blázon, nový čas sa zavedie," povedal podľa BBC, s vysvetlením, že potiahnutie ranných hodín do plného denného svetla vedie bežných Venezuelčanov k väčšej motivácii pracovať. "Ale kritici hovoria, že takýto krok je zbytočný a prezident proste chce byť len v inom časovom pásme ako jeho úhlavný nepriateľ, Spojené štáty," informovalo BBC.
Ale nie sú to len krajiny, ktoré považujú celé posúvanie času len ako nejakú hru. Ďalším regiónom, ktorý sa vedome odchyľuje od UTC systému je kanadská provincia Newfoundland a štáty severnej a južnej Austrálie, a Kaliningradskej oblasti, vklinenej medzi Poľsko a Litvu, ktoré sú nakalibrované na moskovský čas. Prekročenie hranice do Poľska znamená zmenu času o dve hodiny, kým vycestovaním z Varšavy do Kyjeva, čo je podstatne ďalej na východ než Kaliningrad, strácate len jednu hodinu.
