Jadrové elektrárne by mal vlastniť štát a garantovať ich bezpečnosť

Jadrové elektrárne by nemali vlastniť súkromné firmy, pre ktoré je na prvom mieste zisk. Povedal v rozhovore pre TASR profesor Pavel Povinec z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. “Napokon, aj u nás sú jadrové elektrárne väčšinovo v správe súkromného investora. Považujem to však za nešťastné riešenie, ak jadrovú elektráreň vlastní súkromná firma. Mali by to byť štátne podniky, kde bude štát garantovať vo väčšej miere bezpečnosť ich prevádzky. Dá sa očakávať, že štátu by viac záležalo na bezpečnosti ako na zisku,” zdôraznil Povinec, ktorý zdokumentoval dôsledky havárie jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011 v knihe, ktorá získala viacero ocenení na Slovensku a v zahraničí.
Práve pri tejto nehode sa ukázali slabiny ekonomického modelu, keď je jadrový zdroj v súkromných rukách. Vo Fukušime je to spoločnosť Tokyo Electric Power Company (TEPCO). “Tento vlastník dvakrát nesplnil odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Išlo o to, že hrádza, ktorá mala elektráreň chrániť pred vlnami cunami, nebola dosť vysoká. Mala sedem metrov, no podľa výpočtov v tejto oblasti hrozia vlny dosahujúce výšku až pätnásť metrov. Nad bezpečnosťou však prevážili finančné otázky. Pre TEPCO ako súkromný subjekt bol zisk zrejme prvoradý a bezpečnosť bola až na druhom mieste,” vysvetlil Povinec.
Podľa Povinca prvotnou príčinou havárie vo Fukušime bola prírodná katastrofa, zemetrasenie, ktoré spôsobilo ničivé vlnobitie, no vyčíňanie živlov odhalilo chybné ekonomické kalkulácie pri výstavbe jadrovej elektrárne.
“Určite nie je najlepšie riešenie postaviť jadrovú elektráreň na mieste, kde hrozia vysoké vlny cunami. Opäť to však súvisí s ekonomikou, pretože, ak by bola jadrová elektráreň postavená ďalej od pobrežia, respektíve s lepšou ochranou proti cunami, bude v takom prípade drahšia, no zároveň bezpečnejšia,” dodal Povinec s tým, že napokon táto havária nespôsobila žiadne straty na životoch. “Počas zemetrasenia a následných cunami zahynulo do 20.000 obyvateľov, avšak nikto nezomrel v dôsledku ožiarenia. Ani nikto z technického personálu, ktorý sa podieľal na likvidácii havárie. Radiačný dosah Fukušimskej havárie na zdravie obyvateľstva bude zanedbateľný,” uzavrel Povinec.

Súvisiace články

Aktuálne správy