oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
ECB na marcovom zasadnutí ponechala základnú sadzbu na 0,05 %, depozitnú sadzbu na -0,20 % a refinančnú sadzbu na 0,30 %. Prinášame prepis tlačovej konferencie Maria Draghiho.
Členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa na januárovom zasadnutí viacmenej zhodli na tom, že kvantitatívne uvoľňovanie je jedinou zostávajúcou možnosťou na podporu ekonomiky. Vyplynulo to zo zápisnice z januárového zasadnutia, ktorý ECB zverejnila 19. februára. Podľa zápisnice došli členovia rady k všeobecnému súhlasu ohľadom kvantitatívneho uvoľňovania, hoci jeho odporcovia tvrdili, že nie je nutné konať akútne a že nakupovanie štátnych dlhopisov by malo byť až úplne poslednou možnosťou. K všeobecnej zhode došlo v otázke klesajúcej inflácie, ktorá podľa rady v najbližšej dobe ešte klesne, aj v tom, že kvantitatívne uvoľňovanie bude ukončené, ak sa inflácia priblíži 2 % cieľu banky.
Z tlačovky Maria Draghiho vyberáme:
Dlhopisy začneme nakupovať 9. marca. Ďalej tiež budeme nakupovať ABS, ktoré sme už nakupovali aj dávnejšie.
Program nákupu dlhopisov v objeme 60 miliárd eur mesačne bude trvať do septembra 2016.
Spotrebiteľská dôvera a situácia domácností sa zlepšuje.
Kvantitatívne uvoľňovanie pomôže ukotviť inflačné očakávania.
Podľa odhadov Eurostatu vzrástol HDP eurozóny v poslednom kvartáli minulého roka o 0,3 % medzikvartálne, čo je lepšie, než sa pôvodne čakalo.
Nízka cena ropy by naďalej mala podporovať solídny reálny príjem domácností a zisk firiem.
Vývoz eurozóny by mal profitovať zo zlepšujúcej sa cenovej konkurencieschopnosti regiónu a oživenia svetovej ekonomiky.
V roku 2017 by mala byť inflácia v priemere 1,8 %. V roku 2016 bude 1,5 % a v tomto roku kvôli nízkym cenám ropy 0 % (predchádzajúca predikcia +0,7 %). Tohtoročnú infláciu sme museli kvôli klesajúcej cene ropy revidovať mierne nižšie, infláciu pre budúci rok sme naopak revidovali vyššie, vzali sme totiž do úvahy aj novú projekciu zahŕňajúcu našu novú monetárnu politiku.
Menovú báza M3 podporuje predovšetkým rast jej najlikvidnejšej zložky M1. Pokles poskytovaných úverov nefinančným korporáciám sa v januári spomalil na -0,9 % z -1,1 % v decembri a ďalej tak oživuje po prepade o 3,2 % vo februári 2014.
Vzhľadom k vysokej nezamestnanosti a nízkemu rastu je nevyhnutné, aby pokračovali štrukturálne reformy. V roku 2016 by HDP eurozóny mal mať rast 1,9 %, čo je o 0,4 percenta viac, než sme čakali vlani v decembri. V tomto roku by mala ekonomika expandovať tempom 1,5 % (predchádzajúca predikcia: 1 %).
Kvantitatívne uvoľňovanie môže pokračovať aj po septembri 2016, ak to bude potrebné. Nie je dôvod dovtedy meniť objem plánovaných nákupov na viac než 60 miliárd mesačne.
Sme inštitúcia, ktorá sa riadi pravidlami. Nie sme politická inštitúcia. A jedno z hlavných pravidiel pre ECB uvedeným v Dohovore je, že nesmie dôjsť k monetárnemu financovaniu. To máme jasne zakázané.
Naše monetárne rozhodnutia dosiahli účinok. Rozhodne tie, ktorá sme v minulosti urobili. Tie, ktorá sme prijali teraz, sú tiež efektívne a pozitívne, či už v očakávaniach, ktoré vyvolali, tak aj v reakcii trhu po oznámení.
Budeme nakupovať aj dlhopisy s negatívnym výnosom a to až do výšky depozitnej sadzby.
Vidíme dopad našej uvoľnenej politiky na reálnu ekonomiku, predovšetkým v podobe nižších nákladov na úvery pre nefinančné inštitúcie a domácnosti.
ECB do dneška požičala Grécku 100 miliárd eur, navyše v posledných dvoch mesiacoch túto čiastku zdvojnásobila z 50 miliárd na 100 miliárd. Tento úver predstavuje 68 % HDP Grécka, to je najviac v celej eurozóne. Dalo by sa povedať, že ECB je centrálnou bankou Grécka. Ale zároveň je centrálnou bankou všetkých ostatných krajín v eurozóne. ECB je prvá, ktorá si želá, aby sa grécka ekonomika opäť financovala sama. Ale ako som povedal, sme inštitúcia riadená pravidlami. Nemôžeme nakupovať dlhopisy krajín, ktoré prechádzajú hodnotením od veriteľov. Zároveň môžeme nakupovať len dlhopisy nad špekulatívnym pásmom, a to grécke nie sú. Po tretie máme 33 % limit na vydané dlhopisy, nemôžeme teda nakúpiť viac ako 33 % celkového objemu dlhopisov, ktoré daný štát vydal. A v prípade Grécka sme túto percentuálnu kvótu dosiahli. Nemôžeme teda nakupovať grécke dlhopisy. Rovnako tak nemôžeme nakupovať dlhopisy Cypru.
Pokiaľ bude Grécko plniť dohodnuté záväzky a dôjde k revízii investičnej známky jeho dlhopisov, nebránime sa tomu, že budeme nakupovať jeho dlhopisy. Dnes sme navýšili ELA (Emergency Liquidity Assistance) pre Grécko o 500 miliónov eur. ELA je rozhodnutím gréckej centrálnej banky. ECB proti nemu môže vzniesť námietku, ak nie sú splnené určité podmienky, napríklad ak banky nie sú solventné. Grécke banky sú teraz solventné, došlo k nesmiernemu pokroku v tomto smere. Grécky bankový systém je dnes solventný a je kľúčový pre poskytovanie úverov gréckej ekonomike. Je nevyhnutné, aby si banky túto solventnosť zachovali.
Ak nebudú zároveň prebiehať štrukturálne reformy, bude efekt našej uvoľnenej politiky menší.
ECB už požičala, zdôrazňujem "požičala", nie poskytla likviditu Grécku v objeme 100 miliárd eur a posledných dvoch mesiacoch túto pôžičku zdvojnásobila. Je to 68 % gréckeho HDP. Povedal by som, že posledné, čo sa dá povedať, je to, že Grécko nepodporujeme.
Akonáhle je štát schopný sa sám financovať prostredníctvom trhu, úplne odpadajú obavy z toho, že by bol financovaný ECB alebo bankami všeobecne.
Jadrová inflácia je stále nízko. Jeden z indikátorov inflačných očakávaní, ktorý sledujeme, sa však dnes dostal opäť na dobrú hladinu. To je dobré znamenie. Okrem cien ropy tiež v očakávanej jadrovej inflácii zohráva úlohu monetárna politika a menový kurz, zároveň tiež nutnosť uzavrieť produkčnú medzeru, čo by sa mohlo stať do roku 2017, a tiež príjmy a očakávania domácností. Klesajúca cena ropy môže vyvolať deflačné tlaky, a spôsobiť, že domácnosti budú viac šetriť a menej míňať, ale veríme, že naše monetárne kroky tomuto zabránia a miera úspor sa nijako výrazne zvyšovať nebude.
