Obchody pekára s obuvníkom: Čo je skutočný a čo falošný úver

, mises.org Foto:photl

Existujú dva druhy úverov. Ten, ktorý sa ponúka v podmienkach trhového hospodárstva úzko prepojenom s peniazmi a bankovníctvom, to je skutočný úver. A ten druhý, falošný, sa dá ponúknuť len prostredníctvom systému centrálneho bankovníctva, keď sa berú do úvahy umelovytvorené nízke úrokové sadzby a rezervy.

Banky nedokážu nafukovať skutočný úver. Všetko, čo môžu urobiť, je uľahčiť prenos daného fondu úspor od sporiteľov, teda tých, ktorí banke požičiavajú, k dlžníkom.

Zoberme si prípad pekára, ktorý upečie desať bochníkov. Z jeho reálneho bohatstva desať chlebov, sám spotrebuje dva. Ušetrí osem. Svojich osem zostávajúcich vymení so šustrom za pár obuvi, ktoré mu ušije za týždeň. Úver je v tomto prípade prevod "skutočnej veci", čiže ôsmych bochníkov chleba od pekára k obuvníkovi, výmenou za budúce topánky.

Nutné je tiež poznamenať, že výšku skutočných úspor určuje množstvo dostupného úveru. V prípade, že pekár ušetrí len štyri bochníky chleba, výška úveru by boli len štyri bochníky namiesto ôsmich. Všimnite si, že spomínané bochníky poskytujú podporu obuvníka. Chlieb má u seba obuvník, zatiaľ čo je zaneprázdnený výrobou topánok. To znamená, že úver, kým ho drží obuvník, vedie k výrobe obuvi, a teda k vzniku väčšieho množstva skutočného bohatstva. To je cesta k reálnemu ekonomickému rastu.

Zavedenie peňazí nemení podstatu toho, čo je úver. Namiesto toho, aby pekár požičiaval svojich osem bochníkov obuvníkovi, môže ich teraz vymeniť za osem dolárov a tie následne požičať obuvníkovi. Vďaka ôsmym dolárom si obuvník môže zabezpečiť buď osem bochníkov chleba, alebo iný tovar na svoju podporu, zatiaľ čo sa zaoberá výrobou obuvi. Pekár podporuje obuvníka prístupom k reálnym úsporám, bez skutočnej úspory je požičiavanie peňazí len márnotratnosťou. Peniaze plnia úlohu prostriedku výmeny. Keď pekár vymení svojich osem bochníkov za osem dolárov, má aj naďalej skutočnú úspory v podobe ôsmich dolárov. Peniaze v jeho vlastníctve mu umožnia, keď to považuje za nevyhnutné, vyžiadať si späť svojich osem bochníkov chleba, alebo si zabezpečiť akýkoľvek iný tovar či služby. Bez existencie tovaru, budú peniaze pekárovi nanič.

Existencia bánk nemení podstatu úveru. Pekár požičiava svoje peniaze banke a banka jeho peniaze požičiava obuvníkovi. V tomto procese pekár zarobí na záujme o jeho pôžičku, zatiaľ čo banka zarobí províziu za uľahčenie prevodu peňazí medzi pekárom a obuvníkom. Výhodou je, že obuvník si takto dokáže zabezpečiť skutočné prostriedky, ktoré následne použije pri výrobe obuvi. Cez zdanlivú zložitosť bankového systému zostáva podstata úveru prevodom uloženej skutočnej hodnoty od veriteľa na dlžníka.

Bez zvýšenia fondu reálnych úspor, banky nemôžu vytvárať viac kreditu. Srdcom dobrého úverovania v bankovom systéme je rozšírenie skutočných úspor. Keď pekár požičiava svojich osem dolárov, musíme si uvedomiť, že on vymenil za tieto doláre osem usporených bochníkov chleba. Takže keď banka požičiava týchto osem dolárov obuvníkovi, požičiava plne "kryté" doláre.

Problémy sa objavia, keď banka namiesto toho, že požičiava plne kryté peniaze, zaoberá sa vydávaním nekrytých peňazí, čiastočne z bankových rezerv. Tie nie sú ničím podporované. Pritom ich vydáva za skutočné peniaze, ktoré sú údajne podporované skutočnými vecami. V skutočnosti nebolo nič ušetrené. Takže keď sa takéto peniaze vypustia, nemôžu pomôcť obuvníkovi. Potlačené papieriky ho pri výrobe nepodporia, namiesto nich potrebuje chlieb.

Vzhľadom k tejto situácii sa tlačené peniaze tvária ako správne peniaze, ktoré môžu byť použité na presmerovanie chleba z iných činností, a tým oslabiť tieto činnosti. Takto funguje odklon skutočného bohatstvo pomocou peňazí z "ničoho". Ak sa navyše osem bochníkov chleba ani neupečie, nie je možné mať viac topánok bez nepriaznivých dopadov na niektoré ďalšie aktivity, ktoré sú oveľa vyššie na zozname priorít spotrebiteľov, čo sa života a blahobytu týka. To znamená, že nekrytý úver nemôže stáť za ekonomickým rastom.

Banky sa tým namiesto uľahčenia prevodu úspor naprieč hospodárstvom a tvorby bohatstva, podieľajú prostredníctvom nekrytých úverov na oslabení ekonomiky. Je ale potrebné si uvedomiť, že banky nemôžu takto požičiavať bez existencie centrálnej banky. Centrálna banka prostredníctvom peňažnej pumpy zabezpečuje, že expanzia nekrytých úverov nepovedie k zruinovaniu bánk.

Dá sa teda konštatovať, že nárast objemu plne krytých úverov skutočnými úsporami, je dobrá správa, pretože sa tým podporuje tvorba skutočného bohatstva. Naopak falošný úver, ktorý je vytvorený z "ničoho", je zlá správa. Bez skutočných úspor ide len o agenta ekonomickej deštrukcie.

Súvisiace články

Aktuálne správy