oPeniazoch.sk, The Atlantic Foto:YT
Podľa odhadov až dva bilióny dolárov od zločincov, pirátov, či dokonca teroristov si ročne nájde cestu do finančných inštitúcií. Dokáže voči tomu regulátor zasiahnuť?
Počas finančnej krízy v roku 2008 sa zvyky Wall Street a všeobecne celého bankového odvetvia po celom svete dostali do popredia záujmu médií. Prepieralo sa všetko, od nadmerného riskovania po aktívnu pomoc klientom pri vyhýbaní sa plateniu daní. Ale zmenilo sa nejako toto zlé správanie sa bánk od vtedy? Stephen Platt, expert na predchádzanie finančnej trestnej činnosti, tvrdí, že keďže škandály neustále pribúdajú, finančné inštitúcie aj naďalej uľahčujú páchať trestnú činnosť bez hrozby vážnejšieho postihu.
Platt je profesorom na univerzite v Georgetowne, spolupracuje so Svetovou bankou, vzdeláva zamestnancov amerického ministerstva spravodlivosti, ministerstva financií aj Europolu o tom, ako zločinci zneužívajú finančné služby. Za posledných 20 rokoch zozbieral tisíce prípadov prania špinavých peňazí, korupcie úradníkov verejnej správy, obchodu s drogami, dokonca aj terorizmu a pirátstva, ktoré využívali nedovolené toky peňazí prostredníctvom finančných inštitúcií. Jeho najnovšia kniha Criminal Capital vysvetľuje, že finančný systém nie je len globálne prepojený, ale tiež neoddeliteľne spojený s trestnou činnosťou.
„Mal som motiváciu napísať túto knihu, pretože zakaždým, keď som čítal článok o škodlivom správaní sa finančného sektora, bolo to vždy medializované vytrhnutím z kontextu. V skutočnosti som z mojej pozície videl vždy istú súvislosť, že za to môže správanie sa všetkých. Počnúc nadmerným riskovaním na trhu, cez nesprávny predaj, nedostatočné sankcie, daňové úniky, pranie špinavých peňazí až po závažnejšie trestné činy. Je to najhorší príznak choroby postihujúcej finančný sektor. Ak chceme nájsť liek, aby sme zabránili zopakovaniu finančnej krízy z roku 2008, musíme si uvedomiť, že je to ako ísť k lekárovi a povedať mu: som chorý. Len on môže predpísať ten správny liek, ak pochopí najhoršie príznaky,“ povedal Platt pre The Atlantic.
Platt ale odmieta umiestniť jednotlivé príčiny do akéhosi poradia. Pranie špinavých peňazí je podľa neho len súčasťou celého kriminálneho činu, ide o čiastkový akt, ktorý pomáha zločincom v páchani trestnej činnosti. Podobne ako ponúknutie, alebo prijatie úplatku, alebo daňové úniky. Dobrým príkladom je nedávno zverejnený švajčiarsky únik z banky HSBC. „Myslím si, že ostrieľaní bankoví pozorovatelia boli prekvapení, že si získala toľko pozornosti. Švajčiarska banka sa pravdepodobne veľmi zmenila v medziobdobí. Myšlienka, že HSBC by bola nepoctivou inštitúciou je holý nezmysel, čo sa aj traduje do dnes. Ale do istej miery ide stále o obrovský priemysel zameraný na pomoc ľuďom, ktorí si chcú znížiť dane. Podstatná otázka znie, prečo sa to odohráva vo Švajčiarsku? A odpoveď je jednoduchá, pretože legalizácia výnosov zahraničných daňových únikov vo Švajčiarsku nebola protiprávna. To je v ostrom kontraste polohy mnohých menších "offshore jurisdikcií", ktoré sú pod tlakom medzinárodného spoločenstva,“ tvrdí Platt.
Podľa jeho slov všeobecne platí, že v rámci odvetví vždy nájdeme stimuly správať sa úmyselne tak, akoby sme boli slepí. Je tu celý rad bánk, ktoré sú pripravené obchodovať s korupčnými africkými potentátmi, ktorých oficiálny plat je 10 000 dolárov ročne, a to aj napriek tomu, že v bankách majú 500 miliónov. „Ako si môžete myslieť, že je tu všetko v poriadku v takomto vzťahu? Podstatnejšie je, že títo ľudia vedia, že nad rizikami zlyhania prevažujú odmeny. Jednoducho ten faktor strachu vo finančnom priemysle nie je dostatočne veľký, aby odradil jednotlivcov s právomocou rozhodovania od takéhoto nekalého podnikania, ktoré je síce sporné, ale vysoko ziskové. A nepomôže ani osobná zodpovednosť a neskoršie vymáhanie. Títo ľudia sú si totiž vedomí, že idú "s kožou na trh", pokutovanie ani právne konštrukcie v ich prípadoch nefungujú.“
Platt vníma celý systém, ako sériu sústredných kruhov. V centre je zamestnanec banky, ktorého konanie potrebujeme ovplyvniť. Ďalší kruh je senior manažment, potom sú právne inštitúcie, nasleduje regulátor, teda vláda v podobe politických strán, potom je tu spoločnosť a nakoniec "kapitál". Každý z kruhov dokáže pozitívne, častejšie však negatívne ovplyvniť správanie sa v ostatných kruhoch. Preto Platt vychádza od vlády, ktorá by mala poskytnúť nástroje regulátorom a nastaviť politický program.
„Problém je, že banky sú v najvzdialenejšie kruhoch, najmä od politických strán, ale hlavne od rozhodujúcej kontroly, ktorú majú nad rozsiahlym fondom rozvojového kapitálu. Musíme si uvedomiť, aké ťažké pre vlády je prijímať účinné opatrenia, keď sú vo firemnom zajatí. Žiadna vláda nechce spôsobiť ekonomické škody, ktoré by vyplašili kapitál z priateľského podnebia. Je ťažké nájsť politika, ktorého hlavný záujem je nielen znovuzvolenie, ale ktorého zorné pole by bolo väčšie než na nasledujúcich štyri-päť rokov. To je pravý dôvod, prečo sa toho veľa nezmenilo od krízy a škandály naďalej pokračujú,“ vysvetľuje Platt.
Navrhuje preto, aby vládna politika a jej opatrenia boli nastavené tak, aby sa neoplatilo riskovať s rozhodnutiami, ktoré sú škodlivé pre spoločnosť. V tomto smere je podľa neho verejnosť relatívne bezmocná. Človek by si myslel, že môže požadovať ďalšie opatrenia na vládnej úrovni, hlavne v období pred voľbami. Ale väčšinou, ak nevypukol nejaký nový škandál, sa o reforme bankového sektora mlčí, čo môže byť celkom deprimujúce. „Pokiaľ ide o regulačné orgány, tie môžu pracovať len s tým, čo majú. Mnohé z nich trpí v boji s bankami nerovnosťou zbraní,“ dodáva autor knihy.
Platt odhaduje, že v americkom bankovom systéme je asi 400 miliárd dolárov z drogovej činnosti, všetka ostatná kriminalita „hodí“ asi 2,1 bilióna ročne. To je hodne veľa peňazí, ktoré dokážu donútiť veľa dobrých ľudí urobiť sporné rozhodnutia. „Podľa môjho názoru vo finančnom a bankovom sektore nie je vrodená toxicita. Existuje veľmi veľa dobrých ľudí, ktorí sa zameriavajú na prevenciu a skomplikovanie páchania trestnej činnosti. Veľa z toho, čo vidíme, je v skutočnosti produktom nedostatočnej účinnosti regulačného dohľadu. Inými slovami ide o nevyhnutnosť prania špinavých peňazí. Samozrejme, niektoré banky by mohli postupovať tvrdšie, aby tomu zabránili. Ale dôležité je, že sme si vedomí, že vzhľadom k ostatným odvetviam hrá finančný sektor dôležitú úlohu v prevencii kriminality, keď informuje vlády o podozrivej činnosti. Za toto nikdy nedostane žiadnu pochvalu v médiách,“ myslí si Platt.
