oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Turci si ako prví na svete môžu vyberať zlato z bankomatov, banka Kuveyt Türk prevádzkuje sieť 300 bankomatov, ktoré okrem normálnych bankoviek vydávajú aj zlaté mince.
Zvonku sa tieto bankomaty ničím nelíšia od tých, ktoré sú v hojnom množstve rozmiestnené v istanbulských uliciach. Tieto ale okrem normálnych bankoviek vydávajú aj zlaté mince. Turci "žltý kov" tradične milujú a v obľube ho majú aj miestnej banky. Podľa odhadov majú Turci v rezervách asi 3500 ton zlata, píše agentúra AFP.
Po stáročia sa zlato v podobe šperkov alebo mincí odovzdávalo z generácie na generáciu, pri takých príležitostiach, ako sú svadby alebo narodeniny. Predovšetkým sa však zlato odkladá "pod vankúš", ako poistka na horšie časy. A to aj v čase, keď peňažné ústavy poskytujú životné poistenie a ďalšie služby.
V roku 2007 sa banka Kuveyt Türk rozhodla obľubu zlata využiť. "Premýšľali sme o tom a rozhodli sme sa otvoriť účty v zlate," vysvetľuje Seda Yilmaz, ktorý projekt realizoval. Po ôsmich rokoch má banka 200 tisíc účtov, kam klienti môžu ukladať svoje zlato. Môžu ho predávať alebo kupovať prostredníctvom šeku, bankového prevodu alebo s pomocou mobilného telefónu.
Úspechy banky Kuveyt Türk vyvolali podľa agentúry AFP vlnu závisti. Podobnou cestou sa preto vydalo niekoľko ďalších tureckých peňažných ústavov. Dnes majú vo svojich trezoroch zlaté rezervy o hmotnosti takmer 250 ton, zatiaľ čo v roku 2007 to boli len dve tony.
Vláda rovnako ako banky rýchlo pochopila, že by bolo dobré túto náklonnosť Turkov k zlatu využiť. V roku 2011 centrálna banka povolila finančným domom, aby držali časť svojich povinných rezerv v zlate, a povolila im tiež, aby ich získavali od súkromných osôb. Úspech bol zaručený. "Vďaka tomuto opatreniu vzrástol vlani náš obrat o 85 percent," teší sa Aysen Esenová, ktorá stojí na čele najstaršieho podniku na spracovanie zlata v Turecku. "Za posledné dva roky banky získali 40 ton zlata, ktoré bolo doteraz skryté pod vankúšmi. A to je len celkom malá časť rezerv," dodáva.
V krajine, kde žil bájny kráľ Midas, ktorý premenil na zlato všetko, čoho sa dotkol, prekvitá aj turecký banský priemysel. Ťažba zlata prudko vzrástla z dvoch ton v roku 2002 na 33,5 tony v roku 2013. Budúcnosť môže byť veľmi sľubná, pretože zásoby zlata pod zemou sa odhadujú na 6500 ton.
Hoci výkyvy cien zlata ovplyvňujú aktivity aj zisky, Turci sú štvrtými najväčšími spotrebiteľmi zlata vo svete a na druhom v jeho exporte. "V roku 2013 priniesli produkcia, spotreba a recyklácia zlata tureckej ekonomike 3,8 miliardy dolárov," hovorí Alistair Campbell, autor správy, ktorú zverejnila Svetová rada pre zlato (WGC). Je to asi 4,6 percenta tureckého hrubého domáceho produktu (HDP).
Na výnosnej činnosti sa plánujú podieľať aj tureckí zlatníci. "Bolo by potrebné schváliť nový zákon, ktorý by zlatníkom, skôr než bankám, umožňoval zhromažďovať zlato. Zlatníci sa tešia dôvere svojich zákazníkov, a tak by sa do systému dostalo ešte viac zlata," zdôraznil Sarp Tarhanci z istanbulskej zlatnícke komory. "Sme len na začiatku, perspektívy sú veľmi sľubné. Turecko má všetky výhody potrebné k tomu, aby sa rýchlo presadilo ako regionálna križovatka trhu so zlatom," predpovedá Campbell.
