oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: photl
Banky požičali počas celého roka 2014 obyvateľstvu vo forme nových úverov 8,14 mld. EUR. Medziročne tak prišlo k nárastu objemu novoposkytnutých úverov až o takmer štvrtinu, čo ale zahŕňa napríklad aj pôžičky použité na refinancovanie starých úverov. Vo forme nových spotrebných úverov požičali banky retailovým klientom 2,22 mld. EUR a vo forme nových úverov na bývanie poskytli bankové domy obyvateľstvu 5,72 mld. EUR. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska.
Dopyt po úveroch bol najvyšší v jarnom období, 2. kvartál 2014 a v predvianočnom období, 4. kvartál 2014. Najvyššie objemy novoposkytnutých spotrebných úverov evidovali banky v poslednom štvrťroku vlaňajška. Ten bol druhý najsilnejší aj v prípade úverov na bývanie. Predbehlo ho len jarné obdobie, kedy banky poskytli najviac prostriedkov určených na nové alebo zrekonštruované bývanie.
Celkový objem úverov pre obyvateľstvo na konci vlaňajška dosiahol úroveň 21,98 mld. EUR a 22 – miliardová hranica je takpovediac „na dosah“. Magická hranica 20 mld. EUR bola pritom pokorená len počas minuloročného apríla. Stav úverov pre obyvateľov medziročne vzrástol o cca 12 %. V závere vlaňajšieho roka tak dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 3,36 mld. EUR a vo forme úverov na bývanie 16,87 mld. EUR. Úvery na bývanie tak predstavujú z celkového objemu úverov pre obyvateľstvo približne tri štvrtiny a spotrebné úvery tvoria cca 15 % z celkových úverov.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky a prepočtov Poštovej banky mal na konci vlaňajška každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5 226 EUR. Menej ako my banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu už iba obyvatelia deviatich krajín EÚ. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 EUR v banke vložených totiž pripadá 81 EUR z banky klientom požičaných. Na základe oboch uvedených ukazovateľov patríme v EÚ medzi menej zadlžené národy.
Pre zaujímavosť ešte uvádzame, že tri štvrtiny európskych ekonomík evidujú nižší objem úverov ako vkladov v bankovom sektore. Život na dlh najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na 100 EUR v banke vložených vlani pripadlo až 210 EUR z banky požičaných. Naopak, najnižší pomer vykázalo ku koncu vlaňajška Belgicko, a to 42 EUR z banky požičaných na 100 EUR v banke vložených.
O úver žiadajúcim Slovákom prial uplynulý rok aj z pohľadu úrokových sadzieb. Nízka úroková sadzba ECB ako aj nízke sadzby na medzibankovom trhu viedli k poklesu úrokov pri úverových produktoch na rekordné minimá. V decembri 2014 sa dohodnutá priemerná úroková sadzba na nových úveroch na bývanie nachádzala už len na úrovni 2,93 % a v prípade spotrebiteľských úverov na úrovni 12,38 %. Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverových produktov bude zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Netreba však zabúdať na to, že úroveň sadzieb na úverových produktoch je limitovaná aj ďalšími faktormi. Významnú rolu tu zohráva napríklad bonita klienta a riziková prirážka, konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami, marketingová politika či rôzne produktové kampane.
Bývanie je najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver. V prípade hypoték alebo iných úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Po spotrebných úveroch zase siahame kvôli drobnejším úpravám bytov či domov alebo kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Prostredníctvom úveru si ale Slováci nefinancujú len svoje bývanie, ale napríklad aj nové auto. Po novom úvere často siahame aj preto, aby sme ním výhodne refinancovali už existujúci dlh alebo aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.
