Grécko musí rešpektovať Európu a neexistuje dôvod na zrušenie gréckeho dlhu, aj keď "niektoré jeho úpravy sú možné". Uviedol predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v rozhovore pre dnešné vydanie francúzskeho denníka Le Figaro.
"Rešpektujeme výsledok všeobecných volieb v Grécku, ale Grécko musí rešpektovať ostatných, verejnú mienku a zákonodarcov vo zvyšku Európy," povedal Juncker na adresu novej gréckej vlády, ktorá vzišla z volebného víťazstva radikálnej ľavicovej strany Syriza.
Predseda exekutívy EÚ naznačil, že čo sa týka štátneho dlhu, kde chce Syriza požiadať o ďalšie podstatné odpisy, určité usporiadanie je možné, ale tieto úpravy "nebudú zásadne meniť to, čo v skutočnosti už platí".
Bližšie detaily o nárokoch novej gréckej vlády čo sa týka štátnej ekonomiky by mal zistiť šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, Jeroen Dijsselbloem, ktorý v piatok (30.1.) navštívi Atény.
"Neprichádza do úvahy zrušenie dlhu Grécka. Ostatné krajiny eurozóny to nebudú akceptovať," upozornil Juncker.
Predseda EK dodal, že o týchto veciach rokoval s novým gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom už v pondelok (26.1.), na druhý deň po jeho víťazstve vo voľbách. Podľa jeho vyjadrenia, mu Tsipras povedal, že sa nepovažuje za hrozbu, ale za výzvu pre Európu. "Na to som mu odpovedal, že Európa nie je hrozbou pre Grécko, ale výzvou," uviedol Juncker.
Podľa šéfa exekutívy EÚ je situácia jasná. Tsipras prisahal, že Grécko už nebude prijímať žiadne úsporné opatrenia. Odpoveď členov eurozóny je tá, že ak Grécko zruší svoje záväzky, nebudú ďalšie úvery pre túto krajinu.
Tsipras, ako aj nový grécky minister financií Janis Varufakis v stredu (28.1.) na prvom zasadnutí vlády, uviedli, že chcú ustúpiť od politiky úspor a prerokovať dlh krajiny, ale zároveň si neželajú "katastrofálny zlom" vo vzťahoch s partnermi Grécka alebo "súboje" medzi Gréckom a EÚ.
