oPeniazoch.sk, mises.org Foto:SITA
Jednou z veľkých debát medzi ľavicou a pravicou je, či vládne stimuly za niečo stoja. Ľavica tvrdí, že áno a často, zatiaľ čo pravica tvrdí, že len za správnych okolností. Samozrejme obe tvrdenia sú úplne vedľa. Stimuly sú najrýchlejší spôsob, ako ožobráčiť hospodárstvo.
Ak chceme zistiť prečo, začneme s najslávnejším americkým zlodejom, Richardom Nixonom. Ten vraj poznamenal, že všetci sme keynesiánci. A aj dnes takmer každý kto sa vyjadruje v televízii alebo v mienkotvorných novinách je keynesiánec. To je dôležité zistenie, ak sa pozrieme na "vyvážené" debaty renomovaných ekonómov. Budúce generácie sa možno nad tým pousmejú, ale dnes to je jednoducho tak. A prečo je to tak dôležité? Pretože keynesiánska filozofia je absurdná. Prečo? Dedičný hriech keynesiánstva je, že tvrdí, že nás výdavky robia bohatšími. Všetky ostané bludy vyplývajú z jadra tohto omylu. Tento postup zjavne nefunguje v reálnom živote. Ak ste chudobní, riešením nie je požičať si peniaze a usporiadať večierok. Riešením je tvrdo pracovať a šetriť. Nie je to žiadna veda.
Prečo sú takmer všetci ekonómovia keynesiánci? Predstava, že výdavky nás urobia bohatšími je veľmi stará. Dlhoročne sa používa pojem nedostatočný dopyt. Ekonomike sa vedie dobre, ak fungujú peňažné toky. Ak ľudia míňajú peniaze, potom sa musia mať dobre. Ak prestanú utrácať, musí byť nejaký problém. Nie je to žiadne prekvapenie, ale funguje to presne naopak. Výdavky budú na dennom poriadku až keď budete bohatí. Výdavky vás neurobia bohatšími. Takže ak je ekonomika na tom dobre, skutočne si ľudia kúpia viac bazénov. Ale samozrejme bazény z nich boháčov neurobia.
Takže čo urobiť, aby sme boli bohatí? Investovať. Presnejšie povedané investovať trhovo, pretože za investíciu sa v byrokratickej terminológii dá označiť aj most odnikadiaľ nikam. Dnes je to tak, že takmer všetky vládne investície sú nanič. Hoci sa stavajú čistiarne odpadových vôd, alebo infraštruktúra, v skutočnosti nemáme možnosť zistiť, či niektoré byrokratické "investície" pomáhajú rastu ekonomiky. Preto je lákavé povedať , že "súkromné investície" sú to jediné, na čom záleží, ale povedzme radšej že ide o trhové investície. To znamená, že vláda, ktorá si skutočne zistí trhový dopyt napríklad po moste z jednej strany Dunaja na druhú v centre hlavného mesta, sa dá považovať za "trhovo orientovanú." Takéto investície nás robia bohatšími.
Vysvetlime úlohu súkromných investícií ešte jednoduchšie na príklade Robinsona Crusoea. Chudák Robinson sa prebudí a má hlad, je premočený a je mu zima. Pršalo celú noc a ničí ho škaredý kašeľ. Pozrie sa smerom k oblohe a pohrozí päsťou na bohov chudoby. Ale ako by si dokázal zlepšiť svoj život? Začne investovať. Vyrábať rybárske háčiky, siete na ryby. Zbiera drevo, postaví si prístrešok a potom založí oheň. Investuje všetko. Ale niekde v pozadí sa objavujú známe keynesiánske pochybnosti. "Prečo všetka ta tvrdá práca, investície, keď môžeš minúť viac, Robinson?" Pripomíname, že sa práve ozvali tí "prestížni" ekonómovia.
Ako by sa dala táto fatálna chyba preložiť do dnešnej politiky? Kľúčovou vecou na zapamätanie je, že keď vláda zvýši "výdavky", vytlačí proste len kus papiera, známeho ako dolár. Nie je to háčik na ryby, ani palivové drevo. Vláda len tlačí lístky. A prečo to robí? Čiastočne si kupuje hlasy voličov. Ak by som mohol vytlačiť pár dolárov, určite budem mať veľa priateľov na Facebooku. A čiastočne z týchto výdavkov naštartujem ekonomiku. Problém je v tom, že tlač lístkov nepredstavuje žiaden skutočný zdroj. Papier zjesť nedokážeme, ako sa hovorí. Tlač dolárov len odsaje zdroje použiteľné inde a inak.
Povedzme, že šéfka Fedu Yellenová urobila chybu a vytlačila mi bilión dolárov. Prečo by som mal použiť tieto doláre na nákup všetkého, skutočne všetkého? Chcel by som mať najlepšiu nehnuteľnosť pri pláži na najlepšiu party v histórii. Ide o to, že Yellenová mi dala len lístky. Nedala mi chľast, DJ-a, betón ani drevo. Tak ako mám usporiadať túto žúrku? Použitím Yellenovej dolárov odstavým ostatných a získam potrebný náskok. Chceš vybudovať továreň? Smola, preplatil som ťa na betóne. Chceš si vybudovať terasu? Smola, všetko rezivo je moje. Niekto tu usporadúva večierok, nepočuli ste o tom? Ale áno, je to keynesiánsky večierok.
Takže ak použijem tieto zdroje na svoju mega-party, porastie kvôli tomu aj hospodárstvo? Nie. Keď je po všetkom, keď nás opustí opica spolu s hukotom v hlave, siahneme po reálnych zdrojoch. Nemáme žiadne továrne. Žiadne terasy, Všetci sme chudobnejší. Ale politici sú znovu zvolený, je to tak?
To je v kocke keynesiánsky "stimul." Či už príde z vládnych výdavkov a nazýva sa fiškálny stimul, alebo z tlačenia peňazí ako to urobil FED a hovorí sa tomu monetárny stimul. V každom prípade, skutočné zdroje boli odobraté od nás všetkých, a boli rozdané ostatným. Stimuly nie sú žiadny čarovný škriatkovia z neba, je to len prerozdeľovanie zdrojov. Berú od tých, ktorí majú a dávajú kamarátom vlády.
Preto je otázka, či stimuly zabrali, úplne mimo. Ak nevezmeme do úvahy nespravodlivosť pri prerozdeľovaní a rozkrádanie, otázka produktivity je nasledovná. Dokážu tí, ktorí dostali vytlačené lístky urobiť viac trhovo orientovaných investícií, než tí, ktorých lístky boli znehodnotené?
Neexistuje žiaden ekonomický dôvod myslieť si, že jednoduché prerozdeľovanie nás urobí bohatšími. V skutočnosti tu sú vynikajúce dôkazy preukazujúce, že prerozdeľovanie ekonomiku bolí. Stimuly samé o sebe nie sú nič, než len rozšírenie chudoby. Spojka pre politikov, ako si kúpiť kamarátov.
