Prečo ruská ekonomika neskolabuje

, Project Syndicate Foto:SITA

Po devalvácii rubľa sa napriek dramatickému, a zrejme zúfalému, nočnému zvýšeniu úrokových sadzieb, ku ktorému Centrálna banka Ruska (CBR) pristúpila minulý mesiac, objavil prízrak ruského hospodárskeho kolapsu z roku 1998. Ostatne Západ sa vo svojej pretrvávajúcej konfrontácii s ruským prezidentom Vladimírom Putinom snaží tento prízrak vyvolať. A hoci je ruská ekonomika nepochybne v ťažkostiach, úplné zrútenie pravdepodobné nie je.

Ropa a plyn tvoria vyše 60 % ruských vývozov, väčšinu zo zostávajúcich 40 % tvoria iné primárne komodity. Nedávny strmý pokles svetových cien ropy tak pochopiteľne predstavuje významný šok, dosť veľký na to, aby v spojení s účinkami čoraz prísnejších západných sankcií, vyvolal značnú recesiu. Aby to bolo ešte horšie, očakáva sa, že nízke ceny komodít po nejakú dobu pretrvajú. V takom prípade by bol prepad príjmov viac než len dočasný problém.

Rusko ale nie je ekonomický prípad smerujúci k odpisu, aspoň zatiaľ nie. Súčasná situácia sa veľmi líši od roku 1998, kedy Rusko hospodárilo s dvojitým deficitom, fiškálneho aj na bežného účtu. Potrebovalo si požičať a rozsiahlo tak urobilo v cudzej mene. To znamenalo, že ako rubeľ devalvoval, ruský dlh narastal. Nakoniec to bol neodvratný krach.

Naproti tomu v posledných rokoch sa Rusko tešilo tučným rozpočtovým prebytkom a verejný dlh je pod hranicou 20 % HDP. Je pravda, že príjmy z ropy a plynu, ktoré predstavujú väčšinu štátneho dôchodku, sa pri prepočte na doláre zrazili na polovicu. Lenže ruská mena sa prepadla o približne rovnaký podiel, čo znamená, že štátne príjmy v rubľoch ostávajú takmer bez zmien.

Takisto ruská bilancia bežného účtu bola v posledných rokoch poväčšine v prebytku. Hrubý verejný a súkromný externý dlh nedosahuje ani 40 % HDP a veľká časť je denominovaná v rubľoch. Ostrý prepad príjmu z exportu síce situáciu rýchlo mení, ale Rusko štartuje z pohodlnej pozície. Panikáriť by bolo predčasné.

Voľný pád rubľa vyvolali predovšetkým odlev kapitálu. Preslávení ruskí oligarchovia si už väčšinu bohatstva uliali do zahraničia, ale doma im zostávajú významné úspory. Ako sa hospodárska a politická situácia zhoršuje, so všetkou pravdepodobnosťou svoje peniaze sťahujú. Prejsť na devízy majú všetky dôvody aj drobní sporitelia.

CBR sa ocitla v neľahkom postavení. Devalvácia rubľa bude nevyhnutne roztáčať infláciu, ktorá dosahuje približne 11 % a vysoko prevyšuje 5 % cieľ CBR. V takých súvislostiach dáva zmysel prudko zvýšiť úrokovú sadzbu a zodpovední predstavitelia môžu dúfať, že takéto zvýšenie zastaví odlev kapitálu, napriek riziku, že by takéto rozhodnutie mohlo mať opačný efekt, ak by sa interpretovalo ako snaha o obranu meny.

Problém je v tom, že vyššie úrokové sadzby nevyhnutne prehĺbia ekonomický pokles Ruska, takže sa CBR ľahko stane obetným baránkom. Nevadí, že za ruské problémy, run na rubeľ, recesiu a vzplanutie inflácie, nie je centrálna banka zodpovedná a že využitie úrokových sadzieb ako brzda odlivu kapitálu vždy zlyhá. Možno sa spoľahnúť, že politici v ťažkostiach ukážu na banku prstom.

Hrozba pre Putina je jasná. Riskuje osud svojho predchodcu Borisa Jeľcina, ktorý bol v úrade prezidenta v období neobvykle nízkych cien ropy. Až doteraz mal Putin šťastie, pretože nastúpil k moci, práve keď ceny ropy začali stúpať. Väčšina ruských občanov mu priznáva zásluhy za dve desaťročia rastúcich životných úrovní, ktoré prišli po dvoch dekádach úpadku.

Putinovo rozhodnutie neuskutočňovať nepopulárne reformy, ktoré by vytvorili silný sektor neropného vývozu, bolo síce zlé pre dlhodobý zdravotný stav ekonomiky, ale umožnilo mu udržať si širokú verejnú podporu. Ekonomická šťastena, ktorá sa na neho usmiala, spoločne s ochotou stavať sa proti Západu, vytvorila v Rusku mylný dojem, že krajina je opäť svetovou veľmocou.

Mnohí v Spojených štátoch a Európe sú presvedčení, že vystupňovanie ekonomického tlaku na Rusko prispeje k odstráneniu Putina. To je nesmierne nebezpečná hazardná hra. Ako upadá ruská životná úroveň, zostáva pre Putina jedinou schodnou stratégiou ako sa udržať pri moci, agresívny medzinárodný postoj. Keď domácu scénu zachvátia plamene, najpríťažlivejšie sú zahraničné vojenské avantúry.

Nič z toho neznamená, že by sa Západ mal skloniť a odhodiť svoje zásady. Znamená to ale, že nadišiel čas na diplomatický prístup, ktorý nestavia na vyhliadkach na ruský ekonomický kolaps.

Autorom je Charles Wyplosz

 

Súvisiace články

Aktuálne správy