oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Skončili bezsenné noci aj nekonečné predpovede a výskumy verejnej mienky. Dnes už môžeme povedať, že Alexis Tsipras prijal prísahu a je pripravený, aspoň na byrokratickej úrovni, vyviesť našu krajinu z krízy.
Keď som dnes ráno otvorila oči, videla som ako svieti slnko nad Aténami. Pomyslela som si, že je to dobré znamenie. Možno, že konečne prišla zmena. Možno, že by som nemala byť tak skeptická čo sa týka sľubov SYRIZA. Možno by som mala skúsiť nájsť dôveru, dôstojnosť, a optimizmus, čo som kedysi mávala. Pozitívne myšlienky. Pozitívne myšlienky. Pozitívne myšlienky. Omieľala som túto mantru celú noc až do dnešného rána, už niekoľko rokov. Realita ma zasiahla v pondelok ráno. Aby sme boli spravodliví, premiér nemôže zmeniť môj život za jedinú noc. A nezáleží na tom, či to sľúbil.
Ale Gréci sú takí, sľubujú. Antonis Samaras, náš odstupujúci premiér, rozhodne nemal dať všetky tie predvolebné sľuby v roku 2012. Jediné, čo urobil pre mňa bolo, že som si ešte ťažšie hľadala prácu. Jeho prejavy a činy pôsobili ako palivo pre moje pocity zúfalstva. Bola som posadnutá predstavou, že by som opustila Grécko, podobne ako mnohí ďalší dvadsiatnici.
Nehlasovala som v týchto voľbách. Dalo by sa povedať, že tým pádom sa nemôžem ani na nič sťažovať. Moji rodičia hlasovali. Som rada, že niekto z našej rodiny mal tú šancu dostať sa k slovu o budúcnosti našej krajiny. Napriek tomu, že patria do predchádzajúcej generácie. A to môže byť dobré aj zlé zároveň. Majú skúsenosti. Videli, ako sa život v Grécku vyvinul po skončení vojenskej vlády v roku 1974, sú to obchodníci. Určite vedia, ako môže rozhodnutie vlády ovplyvniť rast spoločnosti. Na druhej strane ale nie sú súčasťou na budúcnosť orientovanej generácie, ktorú potrebujeme v Grécku, aby sme unikli z tejto krízy. Moji rodičia majú všetku úctu a lásku sveta, ale moja budúcnosť by mala byť v mojich rukách, a nie ich.
Som generácia na ktorú sa dnes Tsipras musí sústrediť. Aj keď som nehlasovala. Skutočné dôvody, prečo som tak neurobila by sa ho mali týkať rovnako. Pochádzam z vidieka, malého mesta v severnom Grécku, volá sa Edessa. Presťahovala som sa do Atén pred štyrmi rokmi pri hľadaní lepšej budúcnosti. V mojich najodvážnejších snoch som dúfala, že si nájdem stále zamestnanie. Samozrejme, že sa to nenaplnilo. Ale pozerám sa na to z tej lepšej stránky, letisko mám teraz bližšie, ak by som chcela opustiť Grécko. Bez práce som na mizine. Jednoducho som nemala peniaze, aby som mohla odcestovať domov a hlasovať. Môžem pracovať len pár hodín, preto mám viac zamestnaní. V administratíve, dobrovoľníctve, vzdelávaní, bezpečnosti. Pracovná doba je 12 hodín denne, za 2.5 eura na hodinu, bez poistenia, žiadne výhody, žiadny život. Nechápte ma zle, ja by som rada videla, že niekde na konci tunela je svetlo. To by ma držalo nad vodou. Ale ja mám 24 rokov a vo väčšine z týchto zamestnaní sa cítim zneužitá. Je to poburujúce pracovať toľko hodín a potom prosíkať za mzdu, alebo dúfať, že príde včas. Myslím, že hovorím za väčšinu z gréckej mládeže, ktorá sa snaží nájsť si zamestnanie, keď poviem pravdu o tom, ako to naozaj je. Nie je tu žiadna práca a za prácu, ktorá tu je, nie sú žiadne peniaze. Ani dôstojnosť.
Som Európanka a a chcem žiť ako Európanka. Neverím v "Grexit", alebo akýkoľvek iný scenár pre vystúpenie Grécka z Európskej únie, či eurozóny. Chcem, aby som mohla držať hlavu hore a povedať nahlas, že som hrdá na to, že som Grékyňa, hrdá na to byť Európankou, hrdá na to, byť občanom tejto krajiny, tohto kontinentu. Som ochotná to skúsiť a veriť Tsiprasovi. Naozaj dúfam, že sa môže niečo zmeniť, čokoľvek. Ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že sa nič nezmení, pokiaľ sa naša spoločnosť nezmení.
V súčasnej dobe sú všetky naše nádeje spojené udržateľnou vládou v Grécku. Podľa môjho názoru však iba vtedy, ak zmena začína na viac osobnej, individuálnej úrovni, iba vtedy, ak sa začne nádej vylievať z našich duší, iba v tom prípade má Tsipras šancu dosiahnuť a udržať maximálnu štátnu moc, bez toho, aby sa musel obávať, že by mohol prísť o svoje postavenie. Až potom bude nasledovať zmena, nádej na udržateľné riadenie krajiny.
Jedna osoba nemôže zachrániť Grécko hneď a zaraz. SYRIZA môže začať robiť zmeny na makro úrovni, ale bude to mať úspech a bude to udržateľné len vtedy, ak aj my ľudia, začneme robiť zmeny na mikroúrovni. Potrebujeme sa stať opäť spoločnosťou. Musíme sa naučiť rešpektovať, dávať lásku a pomoc všetkým, ktorí to potrebujú. Musíme sa prestať starať len sami o seba a začať obhajovať tých, ktorí nemajú tak silný hlas ako my. Musíme vytvoriť pocit spolupatričnosti a nie pocit nenávisti a žiarlivosti podľa toho, kto má prácu, a kto ju nemá, kto dostane zaplatené a kto nie. Inými slovami, musíme vyrastať ako spoločnosť a nájsť spôsob, ako sa podporovať v týchto ťažkých časoch. Poctivosť, úcta a láska sú hodnoty, ktoré verím, že by nás mali riadiť pri vytváraní našej novej spoločnosti. Sú to hodnoty, ktoré z nás v posledných niekoľkých rokoch krízy odstránili.
Jeden môj priateľ na Facebooku napísal, že veriť, že Tsipras zmení osud Grécka, je ako dúfať, že kapitán na potápajúcej sa lodi zachráni posádku. Nemôžem prestať premýšľať nad tým, čo sa stane v prípade, ak sa loď nakoniec potopí. Ale dnes nadišiel čas, aby sa Gréci spojili a povedali, že to jednoducho nie je možné.
