oPeniazoch.sk, the guardian Foto: SITA
Súvislosť medzi rastom príjmov a šťastím platí dnes oveľa viac ako pred finančnou krízou. Klesajúca životná úroveň posúva do popredia politickú agendu.
Modelová situácia. Máte prácu. Žijete v menšom meste. Nie ste ani chudobní, ani bohatí. Plat vám nedvihli ani raz za posledných päť rokov. Je to prvýkrát vo vašom živote, kedy vaša životná úroveň klesá. Cítite sa napriek tomu šťastne?
Na prvý pohľad hlúpa otázka. Všeobecne totiž očakávame, že budeme z roka na roka lepšie zarábať. Ba čo viac, pri voľbách sme schopní potrestať vlády, ak cítime, že sme na tom horšie. Predstava, že rastúce príjmy nás robia šťastnejšími, skúšali vyvrátiť rôzne inštitúcie ešte pred krízou. V tom čase relatívne skromné navýšenie platu o pár eur navyše údajne neprinieslo žiadne zvýšenie blahobytu. Bol to priamy útok na ekonomickú ortodoxiu posledného dva a pol storočia, kedy platila jednoduchá rovnica: viac rovná sa lepšie.
Navyše práve "to viac" sa premietalo do širšej diskusie o globálnom otepľovaní. Argumentom bolo, že ekonomika "viac je lepšie" vytvára hrozbu pre existenciu ľudského života na Zemi, a tak bolo potrebné hľadať iný spôsob ekonómie. Ak by rastúce príjmy viedli k bezduchému konzumu bez toho, aby boli v skutočnosti ľudia šťastnejší, kruh sa uzatvára.
Ale situácia je predsa len o niečo zložitejšia. Samozrejme aj pred krízou existovalo mnoho ľudí na celom svete, ktorých by ďalší príjem urobil šťastnejšími. Takže cesta by viedla k prerozdeľovaniu od bohatých k chudobným, a to ako v rámci jednotlivých krajín, tak aj medzi vyspelými národmi a rozvojovým svetom. Pozrime sa na to bližšie.
Vedci sa zhodujú v to, že globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou je nevyvrátiteľné. Aj keď sa nedajú porovnávať aktuálne emisie s predindustriálnou úrovňou, existuje dostatočne silný argument pre uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Potrebné opatrenia by sa mali prijať okamžite. V prvom rade by šlo o zmenu v spôsobe myslenia ako merať v ekonomike úspech.Nebude to jednoduché, pretože model "viac je lepšie" sa ukázal ako úspešný v boji proti súperom, akým je komunizmus v sovietskom štýle. Cena firemných akcií predsa neodráža históriu, najdôležitejší je rast a expanzia do budúcna.
Od pádu rímskej ríše na začiatku priemyselného veku, príjmy na hlavu takmer vôbec nerástli. Od tej doby ale registrujeme stály a obrovský nárast životnej úrovne. Ľudia v rozvinutých krajinách sú bohatší, žijú dlhšie a sú zdravší, než tomu bolo pred 250 rokmi. Rast priniesol výhody. Tento ekonomický model je založený na myšlienke, že spotrebiteľ chce ukojiť svoje potreby, ktoré sú však nevyčerpateľné. Na druhej strane úlohou spoločnosti a štátu je, aby napĺňali tieto požiadavky, ako len najlepšie vie. A k tomu politická strana, ktorá vyhrala voľby sloganom: hlasujte za nás, a my vám zabezpečíme, že sa budete mať lepšie.
Model "viac je lepšie" je dnes silnejší, než tomu bolo pred finančnou krízou. Aj pred krízou boli publikované štúdie o tom, či existuje vôbec nejaká súvislosť medzi rastom príjmov a šťastím. Dvojica Betsey Stevenson a Justin Wolfers prišli v roku 2013 s tým, že na peniazoch záleží. Vo svojej štúdii potvrdili, že pocit šťastia stúpa s rastom príjmov, a že to platí aj v porovnaní medzi jednotlivými krajinami. Vzťah medzi príjmami a šťastím sa podľa autorov nezmenšuje ani rastúcim príjmom. Stále existuje nejaký platová hranica, ktorú chceme dosiahnuť.
Debata medzi oboma znepriatelenými tábormi bude vyvolávať emócie aj naďalej. Nové svetlo by do problematiky mohol vrhnúť pokles v životnej úrovni počas Veľkej recesie a jej následky. Ďalšia štúdia nevykazuje totiž žiadnu väzbu medzi príjmami a šťastím. Richard Easterlin publikoval tieto výsledky v roku 1974, ale treba brať do úvahy, že pracoval s údajmi z konca dlhého povojnového boomu. Bude zaujímavé sledovať, či sa miera šťastia udrží, aj keď je životná úroveň klesá.
Akademické štúdie preukázali, že existuje silná korelácia medzi nárastom nezamestnanosti a nešťastím, ktoré často vyústi do väčšieho stresu, zhoršenia zdravotného stavu, či zvýšenia napätia v rodine. Nič prekvapujúce, ľudia sú väčšinou nervózni, keď stratia prácu a je pre nich ťažšie vyjsť s peniazmi. Dá sa predpokladať, že to isté bude platiť aj pre obdobie, kedy životná úroveň klesá. Ľudia sú nútení vzdať sa malých radostí v živote len preto, aby si mohli dovoliť v zime vykurovať svoje domovy. Pri pohľade do prázdnej chladničky budú pravdepodobne menej šťastní než boli predtým.
Pozrime sa na situáciu v súvislosti so zmenou klímy. Vlády rozvojových krajín tvrdia, že ich ľudia si zaslúžia to, čo majú ľudia vo vyspelých krajinách. Chcú elektrinu, cesty, autá, prácu, šetriace domáce spotrebiče, zahraničnú dovolenku a lepšiu zdravotnú starostlivosť. Jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť je stratégia pre rast s využitím lacnej (v peňažnom vyjadrení) formy paliva, ako je uhlie.
Ďalším spôsobom je, že by Západ vyvinul ekologickejší modelu rastu, ktoré by potom vyviezol do chudobnejších krajín. Znamenalo by to rýchly odklon od fosílnych palív a podporu pre nové a prosperujúce odvetvie životného prostredia. To by sme sa ale museli nachádzať v inom hospodárskom cykle. O environmentalizme a alternatívnych opatrenia sa totiž hovorí len v dobrých časoch, keď začne ísť do tuhého, tlačí sa do popredia politická agenda. Vtedy už treba občanom vysvetliť, že aj pri klesajúcej životnej úrovni, nie sú ešte na tom tak zle, aby museli byť nešťastní.
