Koniec Castrovej éry: USA a Kuba nadväzujú vzťahy a prepúšťajú väzňov

, ČTK Foto: SITA

Medzi Spojenými štátmi americkými a Kubou začína nová kapitola. Americký prezident Barack Obama to v stredu povedal vo svojom prejave. Oteplenie vzťahov zdôvodnil slabou úspešnosťou a zastaranosťou doterajšej konfrontačnej politiky. Oznámil, že Spojené štáty znovu otvoria na Kube svoje veľvyslanectvo. Tiež uviedol, že chce v najbližšej dobe rokovať o zrušení hospodárskeho embarga.

Kubánsky režim súčasne prepustil 53 politických väzňov, kvôli ktorým bol USA často kritizovaný. Obama uviedol, že USA vždy podporovali ľudské práva na Kube a súčasťou toho bola tiež politika voči tejto krajine. Sankcie podľa amerického prezidenta neboli výhodné ani pre jednu stranu. "Málo efektívne sankcie iba poskytovali Kube zámienku ďalej porušovať ľudské práva. Ani Američania ani Kubánci neťažia z týchto politických rozhodnutí," uviedol Obama.

"Nekompromisná americká politika voči Kube v posledných desiatkach rokov mala nepatrný vplyv," povedal Obama v priamom televíznom prejave z Bieleho domu. "Izolácia nezafungovala," podotkol. Normalizácia vzťahov s Kubou "ukončí prekonaný prístup" v doterajšej politike voči ostrovnému štátu.

Obama oznámil, že svojmu ministrovi zahraničia Johnovi Kerrymu dal za úlohu, aby o normalizácii vzťahov začal rokovať s kubánskymi predstaviteľmi. Pritom vyjadril presvedčenie, že USA môžu viac pomôcť kubánskemu ľudu, keď budú priamo rokovať s kubánskou vládou. Pre americké občanov to zároveň podľa prezidenta znamená, že budú môcť ľahšie cestovať na Kubu. Obama hovoril aj o rozšírení obchodných stykov a otvorení internetovej komunikácie.

Šéf Bieleho domu uviedol, že bude rokovať s Kongresom o zrušení doterajšieho embarga uvaleného na Kubu pred desiatkami rokov. V oboch komorách ovládaných republikánmi ho však očakávajú vážne ťažkosti. Šéf republikánov v Snemovni reprezentantov John Boehner už podotkol, že revízia alebo normalizácia vzájomných vzťahov nie je možná bez toho, aby si kubánsky ľud užíval slobodu. Obamov krok označil za ďalší zo série "bezduchých ústupkov" diktátorom.

Obama zdôraznil, že Kuba musí podniknúť ekonomické reformy a zlepšovať stav ľudských práv. Pripustil, že jeho rozhodnutie zblížiť sa s Kubou neuspokojí mnohých ľudí, najmä bojovníkmi za demokraciu. Vyhlásil, že ich postoj rešpektuje, ale je presvedčený, že pri presadzovaní demokratických princípov je treba skúsiť iný prístup.

Kuba už prepustila päť rokov väzneného Američana Alana Grossa, za čo USA pustili na slobodu trojicu väznených Kubáncov. Grossa kubánsky režim zadržiaval od roku 2009. Američan si na Kube odpykával pätnásťročný trest väzenia za údajný pokus zriadiť na ostrove nelegálne internetovú službu. "Obamovo rozhodnutie prepustiť väznených Kubáncov si zaslúži rešpekt nášho ľudu. Kuba je pripravená k ďalším zbližovacím krokom," reagoval na prejav amerického prezidenta kubánsky vodca Raúl Castro.

Obama už v utorok telefonicky hovoril s kubánskym vodcom Raúlom Castrom o možnostiach zlepšovania vzájomných vzťahov. Hovor údajne trval viac ako 45 minút. Telefonát, ktorý je prvým významným rozhovorom vodcov oboch krajín od roku 1961, nadväzuje na viac ako rok trvajúce tajné vyjednávania medzi americkými a kubánskymi činiteľmi. Kuba je pripravená prijať spoločné kroky s USA na normalizáciu vzájomných vzťahov. Uviedol to Castro po historickom telefonáte. Rozhodnutie šéfa Bieleho domu prepustiť väznených Kubáncov si zaslúži rešpekt kubánskeho ľudu, povedal Castro.

"Navrhli sme spolu s USA prijať spoločné opatrenia na normalizáciu vzájomných vzťahov, ktoré budú založené na princípoch medzinárodného práva a na Charte OSN," vyhlásil Castro v televíznom prejave, ktorý predniesol v rovnakom čase ako Obama. Podľa Castra je pre kubánsku stranu je  vyriešenie vyše polstoročie trvajúceho amerického obchodného embarga zásadné, na prípadných zmenách sa však obaja vodcovia nedohodli.

Podľa jedného z amerických predstaviteľov zohral kľúčovú úlohu v historickom zblížení oboch krajín pápež František. Oboch lídrov vraj tento rok listom vyzval k podobnému kroku, Vatikán navyše hostil delegácie oboch krajín, ktoré tu dojednávali podrobnosti dohody.

Nepriateľské vzťahy medzi USA a Kubou panujú od roku 1959, kedy sa po prevrate chopili v ostrovnej krajine moci komunisti vedení Fidelom Castrom. Kuba sa teraz predovšetkým snaží dosiahnuť zrušenie americkej obchodnej blokády, ktorá má zničujúci vplyv na jej biednu ekonomickú situáciu. Republikáni už dnes vyhlásili, že zbližovanie vzťahov s nedemokratickú krajín budú blokovať. USA uvalil na Kubu hospodárske embargo na začiatku 60. rokov.

Súvisiace články

Aktuálne správy