oPeniazoch.sk, Bloomberg;Reuters;patria Foto:SITA
Ruská centrálna banka vyrazila do protiútoku. V snahe zachrániť zdevastovaný rubeľ a odvrátiť finančnú hrozbu možného zahalenia do menovej krízy pristúpila v noci na prudké a celkom nečakané zvýšenie svojej kľúčovej úrokovej sadzby z 10,5 na 17%! Je to najprudšie navýšenie od roku 1998. Vtedy ruské sadzby vzrástli o 100 % v situácii, kedy vláda čelila defaultu.
Rubeľ na správy okamžite reagoval prudkým posilňovaním proti doláru až na úroveň 60,45, na chvíľu dokonca zamieril až k 58, ale neskôr sa už obchodoval blízko 62.
Prekvapivý krok ruskej centrálnej banky len podčiarkuje problémy, s ktorými hospodárstvo najväčšej svetovej krajiny zápasí. Ťažká voľba medzi utlmením prudkých inflačných tlakov, spoločne s upokojením tlakov na rubeľ a naštartovaním hospodárskej prosperity je po nočnom kroku menovej autority zdá sa rozhodnutá. Zvýšenie sadzieb by totiž malo dopomôcť aspoň čiastočnému oslabeniu inflačných tlakov, avšak za cenu obmedzenia rastu hospodárstva. Samotná centrálna banka odhaduje, že pri existujúcej cene ropy 60 USD / barel môže budúci rok hospodárstvo zachvátiť prudká recesia, ktorá by viedla k poklesu HDP o 4,5 až 4,7 %. Nočné zvýšenie sadzieb potom očakávané čísla pravdepodobne prehĺbia.
Už šieste tohtoročné zvýšenie sadzieb je teda stávkou na záchranu finančného systému, napriek možným dôsledkom pre reálnu ekonomiku. Ruská centrálna banka potom k nemu pravdepodobne pristúpila aj s ohľadom na neúčinnosť svojich doterajších politík, napr. 80 mld. USD devízových rezerv použitých na podporu rubľa, či zavedenie free floatu. Pred obavou z možného opakovania menovej krízy, ktorej krajina čelila v roku 1998. Aj vtedy totiž Rusko čelilo prudkému prepadu cien ropy, v dôsledku ktorého dochádza k poklesu absolútnej hodnoty exportov, a teda výrazne negatívnym dopadom na štátny rozpočet, ktorý je práve príjmami z predaja ropy a plynu z polovice financovaný.
Ekonomické potápanie sa Ruska už prinútilo prezidenta Vladimira Putina, aby vyzval západné mocnosti na zrušenie uvalených sankcií. Tie ročne podľa odhadov stoja krajinu 40 mld. USD a predovšetkým vedú k prudkému odlivu zahraničného kapitálu, približne 100 – 135 mld. USD v tomto a budúcom roku. Sankcie znemožňujú krajine prístup k peniazom na zahraničných finančných trhoch, bez ktorých je financovanie vlády za súčasných podmienok stále komplikovanejšie. Vyrovnaný rozpočet Ruska je totiž postavený na predpoklade, že sa cena ropy pohybuje na úrovni 100 USD za barel. Pri nižších cenách potom vzniká deficit, ktorý treba kryť. Bez prístupu k zahraničnému kapitálu je však takéto krytie ďaleko zložitejšie. Prípadné posilnenie rubľa potom situáciu dokonca skomplikuje, keď relatívny rast ceny spôsobený posilnením kurzu môže znížiť dopyt po čiernom zlate dovážanom z Ruska.
Pokiaľ ani tentoraz ruská centrálna banka vo svojej snahe neuspeje, zostáva ju fakticky už len posledné realizovateľný nástroj. Tým by mali byť priame kapitálové kontroly, s ktorými má Rusko skúsenosti z už spomínanej krízy v rokoch 1998-1999.
Euru sa tiež nemusia páčiť posledné správy z Ruska. Doterajšie problémy ruskej ekonomiky nemali v eurozóne väčší ohlas, ale ak by, ako pripustila ruská centrálna banka, mohla ruská ekonomika v roku 2015 prepadnúť pri nízkych cenách ropy o viac ako 4 %, v mnohých európskych ekonomikách by bol už vplyv citeľnejší. Euro tak nemusí reagovať úplne pozitívne na snahu ruskej centrálnej banky stabilizovať rubeľ agresívnym zvýšením úrokových sadzieb.
