Zvyčajné výdavky: Postrach pre 4 z piatich slovenských domácností

, Poštová banka Foto: SITA

Život od výplaty k výplate je dôverne známy takmer štyrom pätinám Slovákov. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR má až 78,7 % slovenských domácností ťažkosti s platením zvyčajných výdavkov. Medzi ne zaraďujeme nákupy, ktoré domácnosť bežne uskutočňuje. Patria sem teda spotrebné výdavky, ktoré domácnosť pokladá za štandard, od nákupov potravín a nápojov cez oblečenie až po prášok na pranie.

Najvyšší podiel domácností s takýmito ťažkosťami, až 87,0 %, nájdeme v Košickom kraji. To nie je veľmi prekvapivé, nakoľko práve východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti a bez práce je tu každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. To sa zákonite premieta aj do finančnej situácie tamojších domácností. Najmenší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných výdavkov, nájdeme v Bratislavskom kraji. Aj v hlavnom meste a okolí však takéto problémy priznáva až 7 z 10 domácností.

Zvyčajné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny s deťmi. Ťažkosti s platením účtov má až takmer 9 z 10 domácností, v ktorých žije len jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom. Podobne sú na tom ale aj domácnosti dôchodcov, nakoľko v tejto skupine priznáva problémy až 8 z 10 dvojčlenných domácností, v ktorých žije aspoň jeden dôchodca. Ešte horšie by zrejme z tohto pohľadu vyšli domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám. Aj v tomto prípade totiž platí, že vo dvojici sa to ťahá lepšie.

Náklady na bývanie, vodu, elektrinu či plyn tvoria viac ako pätinu našich spotrebných výdavkov. Preto nečudo, že tieto účty spôsobujú vrásky na čele mnohým slovenským rodinám. Ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie tak má až 93,0 % domácností. Najviac takýchto rodín, až 95,4 %, nájdeme v Nitrianskom kraji a najmenej, no stále až takmer 91 %, v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.

Napriek tomu, že väčšina slovenských domácností žije na doraz, zdá sa, že Slováci sa obracajú ako môžu a aj z mála sa im podarí aspoň čo to ušetriť. Dokazuje to aj medziročne vyšší stav vkladov obyvateľstva v slovenskom bankovom sektore. Snaha sporiť a vytvárať aspoň určitú finančnú rezervu je dlhodobý proces, ktorý ale prináša svoje ovocie. Za predpokladu, že sa nám každý mesiac podarí odložiť si 10 % zo svojho príjmu, tak rezervu vo výške 3 mesačných príjmov, čo je odporúčané minimum, našetríme v horizonte dva a pol roka.

Čo však robiť, ak sa vyskytnú neočakávané výdavky, ktoré naša finančná rezerva nedokáže pokryť? Vtedy prichádza do úvahy spotrebný úver z banky. V tomto prípade ale treba myslieť na základné pravidlá „rozumného“ zadlžovania sa. Ísť do banky a požiadať o úver by sme mali len v prípade, že mesačné splátky nepoložia náš rodinný rozpočet. A to ani v prípade, že by sa naša finančná situácia náhle zhoršila z dôvodu straty príjmu či nebodaj choroby. Zároveň platí, že účel, na ktorý požičané prostriedky vynaložíme, by mal mať dlhšiu životnosť, ako je splatnosť úveru. A na to nesmieme zabúdať ani pri nákupoch pod vianočný stromček.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy