oPeniazoch.sk, investujeme Foto: SITA
V novembri 1929, niekoľko dní po prepade akciového trhu, varoval The Economist britských čitateľov pred recesiou. Bolo to prvýkrát, nie však naposledy, čo bolo týmto slovom popísané dočasné spomalenie ekonomickej aktivity. Recesia, ktorá prerástla do Veľkej depresie, ovplyvňovala životy miliónov Američanov dlhšie než desaťročie, v Európe mala však ešte horšie dôsledky. Rozmach fašizmu, druhú svetovú vojnu a fundamentálnu premenu svetovej politiky.
Veľká recesia začala v decembri 2007 a skončila v júni 2009. Jej koniec zaiste pocítilo menej ľudí než jej nástup. Ľudia sú stále bez práce, v ekonomike panuje neistota, mnohé predtým dominantné inštitúcie doposiaľ nezískali späť svoju kredibilitu a svetová ekonomika sa od základov zmenila.
Recesia upozornila na riziká neregulovaných finančných špekulácií, na márnotratné vládne politiky a spochybnila najmonumentálnejší ekonomický a politický projekt druhej polovice 20. Storočia, Európsku hospodársku a monetárnu úniu. Napriek tomu, ako sa hovorí, "všetko zlé je na niečo dobré". Niektorí z krízy povstali silnejší, než boli kedykoľvek predtým. Medzi nimi nájdeme aj nasledujúcich sedem krajín.
Južná Kórea
Aby Južná Kórea dosiahla ciele stať sa ekonomikou z "prvej ligy", zvýšila vládne výdavky na výskum a vývoj z 3,4 % na svetovo najvyšších 5 %. Dôraz kladie na inovácie a udržanie slabšieho wonu, aby rozkvital export. Najnovšie znova znížila základnú úrokovú sadzbu na 2,75 %. Táto politika podľa všetkého svedčí juhokórejským gigantom, ako sú napríklad Samsung, Kia alebo Hyundai. Južná Kórea bola prvou vyspelou krajinou, ktorá sa vzchopila z recesie. Príjmy domácností rástli posledných 11 kvartálov. Agentúra Fitch Ratings zvýšila Kórei v septembri úverový rating a doplnila to komentárom, že krajina predstavuje bezpečný prístav pre investorov. Domáci dopyt však zostáva slabý a kórejské domácnosti patria vo svete medzi tie najzadlženejšie.
Poľsko
Poľsko bolo dlho považované za ekonomiku s najmenším potenciálom v rámci regiónu CEE. Zaostávalo za Českou republikou aj Slovinskom. Z globálnej krízy však Poliaci dokázali vyťažiť. Ekonomika vzrástla medzi rokmi 2008 a 2011 o 15,8 %, zatiaľ čo Európska únia ako celok poklesla o pol percenta. V najkrízovejšom roku 2009 bolo Poľsko jedinou členskou krajinou, ktorá nespadla do recesie. Analytici oceňujú vhodnú monetárnu a fiškálnu politiku aj nízke zadlženie a veľký domáci spotrebiteľský trh, ktorý znižuje závislosť poľských firiem na exporte. Okrem toho sú Poliaci podľa štatistík pracovitejší než ostatní Európania, napríklad oproti Nemecku pracujú priemerne o 500 hodín ročne dlhšie, hoci poberajú len pätinu nemeckých platov. Poľský tiger však nedávno revidoval projekcie rastu pre rok 2013 z 2,9 % na 2,2 %.
Kanada
Prvýkrát v histórii je od tohtoročného júla každý priemerný Kanaďan bohatší ako priemerný Američan. Pred dvoma dekádami by sa to zdalo byť nemysliteľné, Kanada bojovala s pomalým rastom a dlhmi. Vláda však v 90. rokoch zredukovala výdavky a deficit, čo jej umožnilo uvoľnenou fiškálnou politikou a stimuláciou spotreby zasiahnuť proti Veľkej recesii. V rovnakej dobe odolala tlakom na dereguláciu finančného sektora, keď bývalý premiér Paul Martin prinútil banky vyhýbať sa príliš rizikovým obchodom. Disponibilný príjem Kanaďanov rástol o 15 % počas posledných 10 rokov. Export je však až nebezpečne závislý na lukratívnej produkcii ropy z kanadských pieskov. USA odoberajú 22 % produkcie svojho severného suseda. Expanzívna politika síce zabránila hlbšej recesii, ale viedla k nárastu cien bývania, čo vyvoláva obavy u investorov z nafukovania bubliny.
Švédsko
Švédsko zažilo vlastnú finančnú krízu v roku 1992, keď spľasla realitná bublina. Vláda bola nútená prevziať kontrolu nad niekoľkými švédskymi bankami. Lekcia z minulosti poslúžila ako ponaučenie v súčasnej globálnej kríze. Vláda znížila preslávené vysoké zdanenie právnických aj fyzických osôb, no i napriek tomu švédske dane zostávajú medzi svetovo najvyššími. Vedľa toho ale udržala vysoké výdavky na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, a pritom má pod kontrolou zadlženia verejného sektora , ktoré dosahuje len 38 % HDP v porovnaní s napríklad 80 % v Nemecku. Ohľadom neprijatia eura je krajina neoblomná, čím si zachováva autonómnu monetárnu politiku. V roku 2011 bolo Švédsko druhou najrýchlejšie rastúcou európskou ekonomikou po Estónsku a švédska koruna dlhodobo posilňuje voči euru. Ekonomika je však s eurozónou úzko spätá a nezamestnanosť je na vzostupe. Napriek tomu vďaka "zdravým" verejným financiám môže vláda lepšie čeliť všetkým finančným búrkam.
Indonézia
Indonézania sú skutočne veľmi sebavedomí. Až 80 % z nich verí, že sa ich krajina stane superveľmocou. Indonézia udržiava napriek kríze tempo rastu vyše 4,5 %. Vlani dosiahla druhé najvyššie miery rastu v rámci krajín G20 po víťaznej Číne. Ekonomika je čiastočne závislá na príjmoch z produkcie komodít, ako sú uhlie, palmový olej a cín. Avšak v modernej Indonézii pribúda silná stredná trieda, čo sa prejavuje rastom predajov áut o 15 % od minulého roka. Túto skutočnosť nemohli prehliadnuť svetové automobilky. Napríklad Nissan navýšil svoje investície o takmer 400 miliónov USD, aby v Indonézii zdvojnásobil produkcii. Zahraničné investície stáli za tretinou HDP v druhom kvartáli 2012. So svetovo štvrtou najväčšou populáciou, takmer 250 miliónov obyvateľov, si Indonézia užíva demografické benefity, ako napríklad nízky index ekonomickej závislosti, čo je pomer ekonomicky neaktívnych obyvateľov k ekonomicky aktívnym. Rovnaké faktory v poslednom desaťročí poháňali aj čínsky a indický rast.
Turecko
Za poslednú dekádu sa Turecku, s relatívne malou účasťou na európskej finančnej kríze, podarilo takmer strojnásobiť HDP a príjmy na obyvateľa. Turecko je teraz najväčším európskym producentom áut. Nájdete tam firmy ako Honda, Hyundai, Renault, Toyota alebo Ford. Silný je aj farmaceutický sektor. Za vzostup vďačí Turecko v mnohom premiérovi Erdoganovi, ktorý liberalizoval investičné zákony a prijal prísnejšiu legislatívu pre boj proti korupcii. Turecko predstavuje most medzi Európou a Blízkym východom. Jeho najväčším obchodným partnerom je Nemecko, medzi ďalšie patria arabské krajiny ako Egypt, Irán, Irak alebo Saudská Arábia. Krajina sa však musí vysporiadať s vysokou infláciou a prilákať viac priamych zahraničných investícií. V súčasnosti sa navyše musia zaoberať konfliktom so Sýriou.
Mexiko
Mexiko je možno pre niekoho prekvapením medzi víťazmi Veľkej recesie vzhľadom k vojnám drogových kartelov, ktoré za posledných šesť rokov stálo 50 tisíc ľudských životov. Nemenej pozornosti ale priťahuje mexický ekonomický boom. Rast bol vlani vyšší než napríklad v Brazílii. V roku 2010 bolo v Mexiku vytvorených viac ako 700 tisíc nových pracovných miest. Továrne vyvážajú rekordné množstvo spotrebičov, čím sa snažia útočiť na trhovú pozíciu Číny na americkom trhu. Inflácia a dlhy sú nízke a prvýkrát po dlhej dobe klesla čistá migrácia do USA na nulu. Trend sa dokonca obracia. Americkí politici majú na Mexiko stále "ťažké srdce", pretože ho považujú za zdroj drog a imigrantov. Avšak vzhľadom k rýchlemu rozmachu mexickej ekonomiky by o ňom už možno za pár rokov mohli začať uvažovať skôr ako o zdroji zákazníkov a pracovných miest.
Autorom je Václav Prokůpek, korešpondent Cambridge Church Institute
