oPeniazoch.sk, TASR
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu oznámil prijatie investičného balíka na oživenie európskej ekonomiky v hodnote 315 miliárd eur. Podpredseda komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol, že ide o návrh, ktorý môže mať priaznivý dopad aj pre Slovensko.
„Pre Slovensko je to zaujímavé, lebo tento balík vytvára doplňujúcu investičnú kapacitu. A dúfam, že to prinesie dodatočné investície do infraštruktúry aj na Slovensku,“ povedal Šefčovič.
Ako dodal, už si pozrel predbežný zásobník projektov, ktoré by mohli byť financované z tohto balíka, a je tam viacero projektov či už zo železničnej dopravy, alebo energetickej infraštruktúry.
Pripomenul, že vďaka Junckerovmu balíku by sa mali vytvoriť lepšie podmienky na to, aby sa potrebné investície realizovali formou verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Zo svojej pozície podpredsedu pre energetickú úniu bude mať záujem, aby na Slovensku boli zohľadnené projekty týkajúce sa energetickej infraštruktúry. Pripomenul, že SR zohráva kľúčovú úlohu pri energetickej spolupráci v Európe, dôkazom čoho je aj reverzný tok plynu pre Ukrajinu.
„Vieme si predstaviť, akým spôsobom by sa zvýšila energetická účinnosť celej Európy, keby sa podarilo dokončiť plynové prepojenia, na ktorých sa teraz pracuje,“ uviedol slovenský eurokomisár. V prípade Slovenska ide o dokončenie prepojení s Maďarskom a Poľskom, čo sú podľa neho prioritné projekty, na ktoré by sa bolo treba zamerať.
Kritici Junckerovho balíka sa pýtajú, odkiaľ EÚ zoberie potrebné miliardy. Šefčovič spresnil, že ide o inovatívny spôsob financovania, keď z verejného európskeho rozpočtu sa vytvorí takzvaná riziková garancia. Potom prostredníctvom „pákovania“, kde by mala výrazne pomôcť Európska investičná banka (EIB), by sa mali zmobilizovať veľké úspory, o ktorých Európska komisia vie, že sú napríklad v bankách či dôchodkových fondoch.
„Ide o to, ako využiť tieto súkromné prostriedky na rozumné investície do infraštruktúry, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskej ekonomiky,“ povedal Šefčovič.
Na otázku TASR, či komisia má odozvu o ochote súkromného sektora zúčastniť sa na tomto modeli spolupráce, jej podpredseda uviedol, že ten záujem je veľký. Podľa neho zo strany národných bánk pre podporu investícií už zaznievajú signály, že peňazí je dostatok, len je potrebné pripraviť dostatočne zrelé a dobre pripravené projekty, ktoré budú zaujímavé nielen pre verejné investície, ale aj pre súkromných investorov. Preto sa zvolila forma PPP projektov, lebo zahŕňa oba druhy investovania.
Projekty, ktoré budú čerpať z nového multimiliardového balíka, by mala vyberať nezávislá komisia pod dohľadom exekutívy EÚ, EIB a nezávislých odborníkov. V praxi to podľa Šefčoviča bude znamenať, že investičné projekty sa budú posudzovať z hľadiska ich zrelosti, či sú napríklad dokončené dopadové a environmentálne štúdie. Ďalšie kritérium, ktoré zaváži, bude to, akým spôsobom projekty zvýšia konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, či napríklad pomôžu prekonať energetickú závislosť niektorých členských krajín, či odstránia technické bariéry na energetickom trhu, alebo či vyriešia zložité dopravné situácie a dobudovanie infraštruktúry.
Šefčovič zdôraznil, že po schválení Junckerovho balíka sa bude vážne prihliadať na to, či predložené projekty budú mať skutočnú pridanú hodnotu z celoeurópskeho hľadiska.
