oPeniazoch.sk, SITA
Analytici menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) vo svojej analýze návrhu rozpočtu na nasledujúce tri roky v podstate potvrdili nedávny postoj rozpočtovej rady. Vláda sa vracia ku konsolidácii, v tomto roku však stratila čas, ktorý bude potrebné dohnať.
Vláda sa po uvoľnení rozpočtového hospodárenia v roku 2014 vráti budúci rok späť ku konsolidácii, stratený čas však bude potrebné dohnať. Konštatujú to analytici menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS) vo svojej aktuálnej analýze návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017. Podobný názor pred dvoma týždňami odprezentovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej navrhovaná rozpočtová konsolidácia v budúcom roku bude zrejme iba korigovať povolenie fiškálneho hospodárenia v tomto roku.
Návrh rozpočtu verejnej správy totiž na tento rok očakáva deficit na úrovni tesne pod troma percentami, čo by v porovnaní s vlaňajškom znamenalo zhoršenie o 0,3 % hrubého domáceho produktu. „Naplnili sa tak očakávania NBS, že plánovaná fiškálna politika v roku 2014 nebude trvalo znižovať deficit,“ píše sa v analýze menového úseku centrálnej banky. Plán pre budúci rok predpokladá pokračovanie konsolidácie verejných financií s menším použitím jednorazových opatrení. Na konci budúceho roka by sa tak štrukturálny deficit mal priblížiť k úrovni roka 2013. „Vynechaním dvoch rokov tak vzniká vyšší konsolidačný tlak pre dosiahnutia strednodobého cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2017,“ dodáva menový úsek NBS.
Veľkosť konsolidačných opatrení na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu je podľa analýzy približne vyrovnaná. Pri príjmoch dominujú dane z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty z dôvodu ponechania sadzby súčasnej sadzby. Na strane výdavkov je najväčšia úsporná položka pri investíciách, a to najmä v samosprávach.
Menový úsek centrálnej banky zároveň eviduje aj viacero rizík predloženého návrhu rozpočtu. Jedným z nich sú príliš optimistické rozpočty samospráv. Naplniť sa však nemusia ani úrovne rozpočtovaných dividend a rizikom môžu byť podľa analytikov NBS aj rozpočtované úspory v zdravotníctve. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch za otázny považujú aj rozpočet čerpania eurofondov. Oproti týmto negatívnym rizikám identifikovali aj jedno malé pozitívne riziko, a to priaznivejší makroekonomický vývoj, ktorý by mohol priniesť vyšší výber daní a odvodov.
Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky sa momentálne nachádza na rokovaní parlamentu. Rozpočtovaný deficit verejnej správy na budúci rok pritom zrejme bude predstavovať 2,49 % hrubého domáceho produktu. Vláda síce predložila do parlamentu návrh s deficitom 1,98 %, táto verzia však ešte bola obmedzená opatreniami z dlhovej brzdy, ktoré po aplikácii novej výkazníckej metodiky ESA 2010 už neplatia.
Podľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré prešli parlamentnými výbormi, tak rozpočet už počíta okrem vyše 150-miliónovej rezervy na prípadné zhoršenie ekonomického vývoja aj s financovaním zmien v odvodoch nízkopríjmových zamestnancov či rastom miezd učiteľov a ďalších pracovníkov verejnej správy. Z dodatočného navýšenia schodku sa majú financovať okrem iného aj ďalšie výdavky v rezorte sociálnych vecí, výstavba nájomných bytov či protipovodňové
