oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Nemecko zrejme zachová v daňovom systéme takzvanú solidárnu daň, ktorej výťažok slúži na podporu rozvoja východných spolkových krajín. Požaduje to desať zo 16 spolkových krajín, ktoré to chcú presadiť pri rokovaniach s vládou. Podľa nich by ale vybraná daň nemala mieriť len na východ krajiny, ale do všetkých ekonomicky slabých nemeckých regiónov.
Nemecko zaviedlo solidárnu daň v roku 1991, vtedy jej sadzba bola 7,5 %. Od roku 1998 sa znížila na 5,5 %. Platia ju všetci zárobkovo činní ľudia žijúci v Nemecku, pre nízkopríjmové skupiny a pre rodiny s deťmi sa ale jej sadzba znižuje. Od svojho zavedenia do konca minulého roka daň podľa ministerstva financií vyniesla 240 miliárd eur. Pri zavedení solidárnej dane sa predpokladalo, že bude iba dočasná a prestane sa vyberať po roku 2019.
Priaznivý vplyv príjmov zo solidárnej dane na rozvoj východného Nemecka je jasne viditeľný. Pamätníci pripomínajú, že po zjednotení krajiny v roku 1990 bolo územie niekdajšej komunistickej Nemeckej demokratickej republiky zanedbané, mnoho domov bolo v havarijnom stave a oblasť mala nedostatočnú infraštruktúru a zlé životné prostredie. V súčasnosti už rozdiely medzi východom a západom Nemecka na prvý pohľad takmer nie sú viditeľné.
Zástupcovia západných spolkových krajín ale uvádzajú, že kvôli dlhodobej podpore východu boli staré spolkové krajiny zanedbávané. Žiadajú preto teraz podporu pre ekonomicky slabé regióny bez ohľadu na to, v ktorej časti Nemecka leží. Podľa prieskumu spoločnosti Emnid, ktorý zverejnil časopis Focus, by takýto krok podporilo 78 % Nemcov, v bývalej NDR podpora dosahuje dokonca 82 %.
Prieskum spoločnosti YouGov pre denník Bild ale ukazuje, že Nemci by radi solidárnu daň úplne zrušili, ako vláda pôvodne plánovala. Pre odstránenie dane sa v prieskume vyslovilo 82 percent opýtaných. Panujú tu ale veľké rozdiely medzi východom a západom krajiny. Kým v starých spolkových krajinách solidárnu daň nechce platiť 90 % ľudí, v nových krajinách je to len 53 %.
