oPeniazoch.sk, TASR
Nemeckí politici napriek počiatočnému odporu predsa zvažujú odstavenie viacerých uhoľných elektrární. To však bude mať vážne hospodárske dôsledky a životnému prostrediu to nepomôže. Informoval o tom denník Die Welt.
Spolkové združenie nemeckého priemyslu (BDI) vo svojom posudku tvrdí, že odstavenie uhoľných elektrární prinesie zrušenie desiatok tisícov pracovných miest a zvýšenie cien energie. V Nemecku sa produkcia emisií oxidu uhličitého prenesie do iných sektorov, čiže tento krok neprinesie ani výraznejšie zlepšenie kvality ovzdušia.
Združenie prichádza k záveru, že burzová cena elektrickej energie sa do roka 2020 zvýši zhruba o pätinu a náklady energeticky náročných sektorov o 15 %. V desaťročí po roku 2020 očakáva BDI pokles pridanej hodnoty o vyše 70 miliárd eur. Odstavenie uhoľných elektrární priamo alebo nepriamo ohrozí až 74.000 pracovných miest.
Nemecko bude musieť následne dovážať energiu zo zahraničia a podľa BDI by z toho výrazne profitovali napríklad poľské elektrárne. Zvýšenie cien energie na nemeckých burzách nebude stačiť na pokrytie nákladov na hospodárne prevádzkovanie plynových elektrární, tvrdí BDI.
Minister hospodárstva Sigmar Gabriel chce so zástupcami nemeckých energetických podnikov prerokovať možnosti odstavenia uhoľných elektrární. Plánuje predložiť aj návrh zákona, ktorý nariadi elektrárňam v rokoch 2016 až 2020 znížiť emisie CO2 najmenej o 4,4 tony ročne. Tento návrh prakticky znamená odstavenie prevádzok. Pritom opakovane zdôrazňoval, že súbežné odstavenie uhoľných aj atómových elektrární nie je možné.
Ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová už dlhšie žiada odstavenie uhoľných elektrární, aby Nemecko do roku 2020 splnilo národný cieľ zníženia emisií CO2 o 40 % z úrovne v roku 1990. Vládny kabinet má 3. decembra schváliť príslušný akčný plán.
