Prečo neveriť bankárom: Podvody ako súčasť firemnej kultúry

, Reuters, Nature Foto: SITA;photl

Niektorí ľudia vnímajú pracovníkov finančného sektora za menej dôveryhodných než kriminálnikov.

Už počas štúdia si personalisti vyberajú svoje „kone“ a ponúkajú im možnosť získať nové životné zručnosti. Tak, aby ich správanie sa sadlo do firemnej kultúry. Okrem dobrých známok sa vyžaduje aj adekvátne vystupovanie. Odmenou potom má byť radosť pri pohľade na výplatnú pásku. Toto je ale všeobecný pohľad, dalo by sa povedať, že platí pre akúkoľvek oblasť.

Po hospodárskej kríze sa však úloha personalistov, ktorí hľadajú talenty pre finančný sektor, markantne sťažila. Štúdia z roku 2012 odhalila, že stresujúce pracovné prostredie v oblasti investičného bankovníctva priviedla pracovníkov k fyzickým a emocionálnym problémom. Banky síce stále núkajú hviezdne odmeňovanie, ale už stratili svoju dobrú povesť.

Nový článok v časopise Nature hodnotí obvinenia z nepoctivosti v bankovom sektore z vedeckého hľadiska. Výskumníci zo Švajčiarska navrhli experiment s hádzaním mince, aby zistili, nakoľko sú účastníci motivovaní podvádzať. V jednej skupine bolo 128 ľudí, zamestnanci bánk, bankári, správcovia aktív, obchodníci, investiční manažéri. Priemerne s praxou 11,5 roka skúseností. V druhej skupine bolo 350 ľudí z nebankových profesií. Úloha znela jednoducho: hodiť desaťkrát mincou a zahlásiť výsledky. Výhra 20 dolárov ich neminie, ak padne panna, alebo orol viackrát, ako v konkurenčnej skupine. Vzhľadom k tomu, že najvyššia výhra predstavovala 200 dolárov, bol to už "pádny dôvod k podvádzaniu",  citoval časopis Nature vedov. Výsledky ukázali, že jedinci v „bankovej skupine“ podvádzali v 26 percentách. Boli to predovšetkým tí, ktorí si boli vedomí svojho profesionálneho postavenia. Rovnakého experimentu sa zúčastnili aj zamestnanci z odvetvia výroby, telekomunikácií alebo zdravotníctva. Ani v jednej však podvody neboli natoľko rozšírené.

"Finančný sektor bol v posledných desiatich rokoch sprevádzaný mnohými škandálmi," hovorí Ernst Fehr, výskumný pracovník na univerzite v Zürichu, ktorý štúdiu viedol. "Tieto škandály vyvolávajú  otázku, či firemná kultúra v bankovom sektore podporuje, alebo aspoň toleruje podvodné, alebo neetické správanie sa."

Je to prekvapujúce, ale skutočne vo svete financií stačí 200 dolárov ako motivácia k podvádzaniu? Potom je riešenie jednoduché, stačí znížiť limity pre odmeny. Vedci tvrdia, že povesť tohto odvetvia je naštrbená, ak si ľudia myslia, že bankári sú menej čestní než ľudia s kriminálnou minulosťou.

Komentár k danej štúdii v rovnakom čísle časopisu Nature zverejnila aj ekonómka Marie Claire Villevalová. "Cieľom kolegov nebolo odhaliť to, aká firemná kultúra môže podporovať neetické správanie sa. Skúšali vysvetliť, ako sa kultúra nepoctivosti vyvíja a že je to dôležitá otázka. A že nejde o jednosmerný proces. Ak sa podnikateľská kultúra pokazí, potom sa ľudia môžu utiahnuť k neetickému správaniu sa. Na druhej strane ale individuálne pochybenia dokážu ovplyvniť vývoj podnikových kultúr, z čoho sa presadia deviantné kolektívne normy," píše ekonómka.

Inými slovami kto vlastne deformuje koho? Bankári prostredie, alebo naopak? Ak chceme reformovať bankovú kultúru, zíde nám na um prapôvodná otázka. Čo bolo skôr, sliepka, alebo vajíčko?  
 

Súvisiace články

Aktuálne správy