oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
Globálnu finančnú krízu pred šiestimi rokmi vyvolali zlé úvery, ktoré dosahovali hodnotu miliárd dolárov. Potom sa prepadol akciový trh, kolabovali banky a celý finančný systém sa dostal až na hranicu katastrofy. Podobný scenár by sa mohol naplniť aj dnes. Tentoraz by bola príčinou klesajúca cena ropy.
Deutsche Bank uskutočnila záťažové testy amerických energetických firiem s nízkym ratingom a zistila, že ak by cena ropy klesla na 60 dolárov za barel, došlo by k defaultom až 30 % z nich. Týka sa to firiem s ratingom od B po CCC. Teraz sa cena ropy West Texas Intermediate pohybuje okolo 75 dolárov za barel, v júni to bolo 107 dolárov za barel. Stratégovia Deutsche Bank Oleg Melentyev a Daniel Sorid tvrdia, že "šok podobného rozsahu by bol dosť veľký na to, aby spustil ďalšiu vlnu defaultov".
Pred piatimi rokmi začalo to, čomu sa teraz hovorí bridlicová revolúcia. Ťažiari sa začali zadlžovať, aby mohli investovať do prevádzky obrovských ťažobných polí v Severnej Amerike. V roku 2010 tieto firmy tvorili asi 18 % indexu amerických špekulatívnych dlhopisov. Teraz už predstavujú 29 %. Výsledkom ich činnosti je jednak prudký rast americkej ťažby plynu a ropy, ale aj rast dlhu. Podľa posledných odhadov predbehnú Spojené štáty na konci tohto desaťročia v ťažbe ropy aj Rusko a Saudskú Arábiu. Nová dlhová bublina by ale zároveň ohrozila krehký systém. Spojené štáty svojou podporou ťažby možno vytvorili monštrum a postavili dlhmi zaťažené domáce firmy proti ropným veľmociam, ktoré sú schopné ťažiť s oveľa nižšími nákladmi.
Problémom je to, že americká ťažba je drahá a celé odvetvie tvoria malé spoločnosti, ktoré sa museli zadlžiť, aby mali zdroje na ďalší rast. Keby sa ceny ropy dlhšie držali nízko, rad týchto spoločností by už čelil rastu sadzieb, alebo by museli činnosť ukončiť. Z hľadiska zisku je podľa odhadov JPMorgan cena ropy nižšia ako 80 dolárov za barel kritická pre 80 % všetkých ťažobných spoločností v USA. Navyše táto kalkulácia neodráža úrokové náklady.
Zástupcovia krajín OPEC odmietajú, že by ich cieľom bolo udržať ceny ropy na nízkych úrovniach po dlhšiu dobu a dostať tým z hry ťažbu v USA aj v Rusku. Na 27. novembra je naplánované ich stretnutie vo Viedni, kde by malo padnúť rozhodnutie, či neznížiť ťažbu a nenechať cenu ropy opäť vystúpiť na úroveň 100 dolárov za barel. Ak by zostala ťažba na súčasných vyšších úrovniach, mohlo by to mať pre americké ťažobné firmy a trh s rizikovými dlhopismi katastrofické následky. Nižšie ceny ropy ale majú samozrejme aj pozitívny vplyv, pretože vo vyspelých ekonomikách znižujú inflačné tlaky a podporujú spotrebu.
JPMorgan odhaduje, že pokles ceny ropy o 10 dolárov zvýši rast vyspelých ekonomík asi o 0,5 percenta. Deje sa tak na úkor ropných veľmocí. Krajiny ako Saudská Arábia majú síce nízke ťažobné náklady, ale zároveň majú vysoké vládne výdavky a sú preto na nízke ceny ropy veľmi citlivé. Dostatočnú ochranu im teraz poskytujú ich menové rezervy, to isté sa však nedá povedať o Rusku a niektorých rozvíjajúcich sa ekonomikách.
