Európska centrálna banka (ECB) je ochotná ešte zvýšiť tlak a vystupňovať svoje úsilie na podporu hospodárstva eurozóny.
Európska centrálna banka (ECB) je ochotná ešte zvýšiť tlak a vystupňovať svoje úsilie na podporu hospodárstva eurozóny. Vyhlásil to dnes prezident ECB Mario Draghi na kongrese bankárov vo Frankfurte nad Mohanom. Znova tak potvrdil, že banka je pripravená konať a využiť všetky dostupné nástroje na pomoc ekonomike. Informovala o tom agentúra AP.
Draghi dnes na konferencii povedal, že ak doterajšie snahy neprinesú žiadny efekt, ECB môže "ešte viac rozšíriť svoje intervencie".
ECB už znížila kľúčovú úrokovú sadzbu takmer na nulu a v októbri začala nakupovať tzv. kryté dlhopisy (Covered Bonds) v rámci opatrení na podporu hospodárstva, ktoré majú zabrániť návratu recesie do eurozóny. Cieľom týchto opatrení je povzbudiť banky v menovej únii, aby začali poskytovať viac úverov, a to najmä malým a stredným podnikom, a pomohli tak ekonomike udržať a zrýchliť rast. A dnes Draghi zopakoval, že banka môže zvýšiť rozsah aj tempo a rozšíriť skladbu týchto nákupov.
Niektorí ekonómovia sa domnievajú, že banka môže rozšíriť nákup dlhopisov aj na firemné a vládne cenné papiere v snahe napumpovať peniaze do finančného systému. Takýto postup sa označuje termínom kvantitatívne uvoľňovanie (QE) a v predchádzajúcich rokoch ho uplatnili americká centrálna banka Fed aj japonská centrálna banka.
ECB sa QE doteraz vyhýbala, pretože nákup dlhopisov je právne a politicky komplikovanejší v prípade eurozóny, ktorú tvorí momentálne 18 štátov. A naráža na odpor najväčšej ekonomiky bloku – Nemecka. Jeho predstavitelia sa obávajú, že QE zmierni tlak na vlády problematických štátov a zabrzdí zavádzanie potrebných štrukturálnych reforiem. Berlín tiež upozorňuje, že nákup vládnych dlhopisov je neférový voči nemeckým daňovým poplatníkom, ktorí budú musieť v prípade prehĺbenia problémov niektorého z týchto štátov znášať straty.
Centrálna banka sa snaží oživiť infláciu. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne už kleslo na 0,4 %. To je známka slabej ekonomiky. V regióne preto panujú obavy z dlhšie trvajúceho obdobia slabého hospodárskeho rastu a vysokej nezamestnanosti.
Ekonomika eurozóny v 3. štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcemu kvartálu len o 0,2 % a viaceré ukazovatele naznačujú, že ďalej stráca dynamiku. Miera nezamestnanosti je pritom na úrovni 11,5 %.
