Príbeh najhoršieho šéfa v dejinách: Poučia sa technologickí lídri z rýchlej smrti ikony mobilnej komunikácie?

, Project Syndicate Foto:SITA

Zdá sa, že v odvetví technológií sa stalo pravidlom, že popredné spoločnosti o svoje postavenie nakoniec prídu. Často rýchlo a brutálne. Výnimkou nebola ani Nokia, šampión v oblasti mobilných telefónov, jeden z najväčších technologických úspechov Európy, ktorý svoj podiel na trhu stratil v priebehu niekoľkých rokov. Môžu sa noví úspešní hráči v tomto odvetví, Apple a Google, o titanoch v iných technických sektoroch ani nehovoriac, vystríhať osudu Nokie?

V roku 2007 Nokii pripadalo vyše 40 % celosvetového odbytu mobilných telefónov. Spotrebiteľské preferencie sa už ale začínali presúvať k smartfónom s dotykovým displejom. Keď Apple v polovici onoho roka predstavil iPhone, trhový podiel Nokie sa rýchlo scvrkol a tržby sa prepadli. Koncom roka 2013 Nokia svoj ​​podnik v oblasti telefónov predala Microsoftu.

Osud Nokie spečatila séria rozhodnutí jej výkonného riaditeľa Stephena Elopa, ktorý do funkcie nastúpil v októbri 2010. Každý deň, ktorý Elop strávil za kormidlom Nokie, trhová hodnota spoločnosti klesla o 18 miliónov eur, čo z neho cez optikou čísel, robí jedného z najhorších výkonných riaditeľov v dejinách.

Stephen Elop

Elopovou najväčšou chybou bolo, že pre inteligentné telefóny Nokia zvolila systém Windows Phone od Microsoftu ako jedinú platformu. Vo vyhlásení o "horiacej plošine" Elop prirovnal Nokiu k mužovi na horiacom ropnom vrte, ktorý volí medzi smrťou v plameňoch a neistým skokom do ľadového mora. Mal pravdu, že pokračovanie v zabehnutých koľajach znamenalo pre Nokiu istú smrť. Zmýlil sa však, keď za záchranný čln spoločnosti, zvolil Microsoft.

Elop však nepochybil ako jediný. Predstavenstvo Nokie sa vzpieralo zmenám, takže sa spoločnosť nemohla prispôsobovať prudkým posunom v odvetví. Najmä Jorma Ollila, ktorý Nokiu pretvoril z priemyselného konglomerátu na technologického giganta, bol natoľko očarený skorším úspechom firmy, že nedokázal spoznať, že k udržaniu konkurenčnej schopnosti sú potrebné zmeny.

 Jorma Ollila
Spoločnosť sa tiež pustila do zúfalého programu osekávania nákladov, ktorého súčasťou bolo zrušenie tisícky pracovných miest. To prispelo k úpadku kedysi živej firemnej kultúry, ktorá zamestnancov motivovala k prijímaniu rizík a predvádzaniu zázrakov. Spoločnosť opustili dobrí lídri a s nimi odišiel zmysel pre víziu a smerovanie. Niet divu, že sa vytratila aj väčšina najcennejšieho talentu v oblasti dizajnu a programovania.

Vôbec najväčšou brzdou Nokie ponúknuť intuitívne a užívateľsky priateľské zážitky s mobilným telefónom, aké už dokázali iPhony a zariadenia so systémom Android, bolo odmietanie urobiť potrebný krok. Nokia napríklad sprvu tvrdila, že nemôže využiť operačný systém Android, bez toho aby do svojich telefónov zahrnula aplikácie Google. Krátko pred prevzatím Microsoftom však Nokia predsa len vytvorila sériu telefónov založených na Androide, nazvanú Nokia X, ktoré aplikáciu Google neobsahovali a namiesto nich používali mapy Nokia a vyhľadávania od Microsoftu.

Sídlo vedenia spoločnosti Nokia v Espoo vo Fínsku

Prečo sa Nokia nerozhodla pre Android skôr? Stručná odpoveď znie: kvôli peniazom. Microsoft sľúbil, že za výhradné používanie systému Windows Phone zaplatí Nokii miliardy dolárov. Keďže Google svoj ​​softvér Android poskytuje zadarmo, nemohol tejto ponuke konkurovať. Lenže financie od Microsoftu Nokiu nespasili. Vybudovať priemyselný ekosystém čisto na peniazoch sa nedá.

Určitú úlohu nepochybne zohrali aj Elopove predchádzajúce skúsenosti z Microsoftu. V náročných situáciách sa totiž ľudia často uchyľujú k tomu, čo poznajú. V Elopovom prípade však touto skúsenosťou bola ďalšia potápajúca sa spoločnosť. Keď sa riaditeľ Googlu Vic Gundotra dozvedel, že Nokia zvolila Windows, napísal na Twitter: "Dve morky sa v orla nezmenia."

Vic Gundotra

Apple ani Google by nemali driemať. O Microsofte a IBM v oblasti výpočtovej techniky ani nehovoriac. Raz o svoje vedúce postavenie prídu. Môžu ale podnikať kroky k tomu, aby svoj úspech predĺžili.

Po prvé, spoločnosti musia vytrvalo inovovať, aby zvýšili pravdepodobnosť, že prelomové technológie vzniknú v ich útrobách. Ak jednotky na trhu zavedú systém objavovania a podpory nových myšlienok a vytvoria kultúru, v ktorej sa zamestnanci nebudú báť robiť chyby, dokážu sa v odbore udržať na špici.

Po druhé, veľké firmy by mali sledovať nastupujúcich inovátorov. Namiesto uzatvárania partnerstiev s menšími spoločnosťami, ktoré zodpovedajú ich súčasnému obchodnému modelu, mali by veľké spoločnosti spolupracovať s nápaditými nováčikmi, ktorí majú prelomový potenciál.

A do tretice, hoci úspešné spoločnosti musia neustále inovovať, nemali by sa báť ani napodobňovania. Ak by Nokia začala okamžite vyvíjať produkty navrhnuté po vzore iPhonu a zároveň sa účinne vyrovnala so súvisiacimi patentovými ťažkosťami, biznis v oblasti mobilných telefónov by dnes vyzeral úplne inak.

Skúsenosť Nokie prináša dôležité ponaučenie aj pre regulačné orgány, najmä v Európskej únii. Snahy potlačiť prelomové technológie a ochrániť zavedené spoločnosti, napríklad antimonopolným zásahom, neprichádzajú do úvahy. Takýto prístup odnedávna poškodzoval spotrebiteľa, a to ako zdržiavaním technického pokroku, tak odstraňovaním cenovej konkurencie. Príkladom sú zariadenia od Samsungu so systémom Android, ktorá prinútili Apple k zníženiu cien.

V čom spočíva najdôležitejšie ponaučenie z pádu Nokie? Technologické spoločnosti si nemôžu zabezpečiť úspech jednoducho tým, že budú robiť radosť svojmu predstavenstvu, alebo dokonca s partnermi uzatvárať dohody za mnoho miliónov dolárov. Zvíťazí ten, kto uspokojí zákazníka. Či to už  bude zavedená nadnárodná korporácia, alebo dynamická mladá firma. Spoločnosti, ktoré toto stratia zo zreteľa, sú odsúdené na zánik.

Autormi sú Merina Salminenová a Pekka Nykänen, autori knihy Operaatio Elop, ktorá práve vychádza vo Fínsku.

Súvisiace články

Aktuálne správy