oPeniazoch.sk, nytimes Foto: SITA
Zdá sa, že došlo k zaujímavému spojeniu troch úplne odlišných skupín ľudí. Konzervatívci, ľudia zameraní proti kapitalizmu a vedci, ktorí si myslia, že sú múdrejší ako ekonómovia, sa spojili do podivnej aliancie. Tá tvrdí, že znižovanie emisií je nezlučiteľné s rastom reálneho produktu.
Tento argument používa pravica preto, že chce blokovať akékoľvek kroky motivované snahou o zníženie emisií. Časti ľavice sa pozdáva, pretože ho možno použiť na útok proti materialistickej spoločnosti zameranej na zisky. A vedci si ho obľúbili, pretože ho využívajú k intelektuálnemu imperializmu útočiaceho na oblasť, ktorá nie je ich doménou. Ekonómovia robia to isté a ich výsledky sú často podobne mizerné.
Mark Buchanan nedávno zverejnil článok, kde tvrdí, že "ekonómovia sú slepí voči limitom rastu". Ide o štandardné tvrdenie vedcov, vrátane toho, že ekonómovia o niečom vôbec nepremýšľajú. Buchanan hovorí, že nie je možné, aby niečo bolo neustále väčšie a väčšie (evidentne sa domnieva, že rast znamená práve toto) bez toho, aby sa nespotrebovalo viac a viac energie. Rád by som dal príklad, ako si vystačiť s menším množstvom energie. Sám o sebe nič nerieši, ale ukazuje, že zdanlivo logické tvrdenie o vzťahu medzi rastom a energiou je v skutočnosti nezmyselné.
Po roku 2008 došlo k prudkému rastu cien ropy. Námorné dopravné spoločnosti na to reagovali znížením rýchlosti svojich lodí. Pomalšia plavba totiž znižuje spotrebu paliva viac ako proporcionálne. Čo sa teda stane, keď klesne rýchlosť plavby? Počas roka prevezie jedna loď menej tovaru. Celkový objem nákladu možno ale zachovať tým, že sa použije viac lodí. Teda tým, že sa zapojí viac práce a kapitálu. Ak sa tak stane, produkt sa nezmení, spotreba paliva klesne. Nejde o obed zadarmo, len je treba viac iných vstupov. Všimnime si tiež, že tu nehovoríme o nutnosti implementácie nových technológií a dokonca nie sú potrebné ani modernejšie zariadenia.
Kde sa teda berie názor, že energia je niečo výnimočné? Podľa môjho názoru je to hlavne tým, že nepremýšľame o konkrétnych príkladoch. Keď čítame úvahy o rastúcej spotrebe energií, narážame na rôzne prirovnanie o baktériách a podobne. Nič o preprave či výrobe. Ale aj letmý pohľad na ekonomickú aktivitu ukazuje, že môžeme vyrábať viac s menšou spotrebou energie. A znamienko rovnosti by sme navyše nemali dávať ani medzi spotrebu energie a objem emisií.
Autorom je Paul Robin Krugman, americký ekonóm, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008.
