Úroky: Skutočne dnes plnia funkciu stabilizátora, alebo si z nich banky spravili len zdroj príjmov

, Pragmatic Capitalism Foto: SITA

V 21. storočí existujú peniaze v rámci finančného systému primárne v podobe bankových úložiek. Bez bankového účtu dnes nezaplatíte splátku lízingu, nemôžete požiadať o hypotéku na vlastné bývanie ani si svoj ​​vysnívaný byt či dom nekúpite za nasporenú hotovosť. A sú to práve banky, ktoré peniaze formou úročených pôžičiek uvádzajú do obehu. Na čo ale vlastne úroky slúžia a čo rozhoduje o ich výške?

Bankové domy sú v súčasnej dobe vo väčšine prípadov súkromné spoločnosti. Ich cieľom teda je dosahovať stabilnú ziskovosť. Každá banka sa svoje hospodárenie snaží udržiavať v rovnováhe, aby v budúcnosti nedopadla ako pred šiestimi rokmi americký bankový holding Washington Mutual, ktorý bol kvôli nedostatku likvidity donútený ukončiť činnosť a jeho aktivity odkúpila JPMorgan Chase. Úroky z poskytnutých úverov možno v každom prípade vnímať ako jeden z dôležitých zdrojov príjmov bánk. To ale nevypovedá nič o ich podstate.

Hlavnou slabinou bankového sektora je jeho úzke prepojenie s reálnou ekonomikou. V okamihu, keď sa banky dostanú do problémov, sa v slepých uličkách okamžite ocitajú aj celé národné hospodárstva. Finančné ústavy sa v takom okamihu zdráhajú ďalej požičiavať, v dôsledku čoho ekonomická expanzia spomaľuje, až sa nakoniec úplne zastaví. Naposledy to potvrdila globálna finančná kríza z roku 2008, na ktorej počiatku stála "len" americká hypotekárna kríza.

Banky si svoju úlohu v rámci finančného systému dobre uvedomujú. Sú si vedomé toho, že každá pôžička nie je len obyčajným prevodom peňazí z jedného účtu na druhý, ale že v prvom rade ide o vystavenie práva dlžníkovi participovať na fungovaní celosvetového finančného systému, bez ktorého by žiadna banka nemohla existovať. Ak by totiž klient, ktorému banka požičala peniaze, prestal byť solventný, okamžite by sa jeho neschopnosť plniť svoje záväzky preniesla na samotnú banku a premietla sa nielen do jej hospodárenia, ale aj do jej povesti v rámci finančného sektora a celého finančného systému. A práve v tomto okamihu sa na scénu dostáva podstata existencie úrokov.

Každý finančný ústav určuje výšku úrokov podľa toho, ako dlho klient plánuje zapojenie banky do svetového finančného systému využívať a aké veľké riziko pre ňu, a teda aj pre celý systém predstavuje. Záujemcov so zlým úverovým profilom môžu banky z možnosti využívania ich napojenia na finančný systém úplne vylúčiť, prípadne im môžu požadovanú pôžičku ponúknuť za vysoký poplatok (úrok) odrážajúci vysokú rizikovosť. V zjednodušenej podobe tak úrok nie je ničím iným než poplatkom, ktorý banka klientovi účtuje za využívanie jej napojenia na svetový finančný systém.

Podobne ako trh bankových pôžičiek funguje aj dlhopisový trh. Aj tu jedna strana vytvára finančný inštrument, v tomto prípade dlhopis, ktorý na trhu vymení za prístup do účtu protistrany (veriteľa), za čo mu podľa svojho úverového profilu pravidelne platí istý poplatok (úrok). Ani v tomto prípade teda úroky nemali byť len zdrojom príjmu veriteľa, ale aj mechanizmom zaisťujúcim stabilitu finančného systému, z ktorého požičané peniaze pochádzajú. Otázkou zostáva, či túto funkciu v súčasnosti skutočne plnia.

Súvisiace články

Aktuálne správy