oPeniazoch.sk, eurostat Foto: SITA
Hoci Európska centrálna banka drží úrokovú sadzbu pod nulou, päť krajín eurozóny sa stále držia v deflácii. Od septembra je medzi nimi aj Slovensko.
Boj proti poklesu cien v únii nie a nie úspešne dovŕšiť. Septembrové čísla o inflácii, ktorá aktuálne zverejnil Eurostat, sú najhoršie od jesene 2009. Medziročný prepad cien hlásilo celkovo osem krajín, v ďalších štyroch krajinách je inflácia na nule. Ceny potravín ale mierne rastú, ruské embargo tak ceny podľa ekonómov už dolu netlačí.
Najväčšiu defláciu, čiže pokles cien, hlási Bulharsko, kde ceny padajú už rok. Deflácia tu v septembri predstavovala 1,4 percenta. Okrem toho ceny medziročne klesali v Grécku (o 1,1 percenta), Maďarsku, Španielsku, Poľsku, Taliansku, Slovinsku a aj na Slovensku. Práve Slovensko spolu s Maďarskom sa do deflácie dostali v septembri. Septembrovú infláciu podporili hlavne vyššie ceny potravín. Tie sa medziročne zvýšili o 2,4 percenta, uvádzajú štatistici.
Portugalsko sa vrátilo z augustového poklesu cien na nulu. V Estónsku, ktoré v auguste vykázalo defláciu 0,2 percenta, teraz ceny rovnakým tempom rástli. Najvyššiu infláciu mali v septembri v Rumunsku, kde predstavovala 1,8 percenta, vo Fínsku (1,5 percenta) a Rakúsku (1,4 percenta). Česká inflácia 0,8 percenta bola šiestou najvyššou v Únii.
V celej EÚ dosiahla medziročná inflácia 0,4 percenta, teda najmenej za posledných päť rokov, pre porovnanie vlani to bolo 1,3 percenta. V eurozóne rástli ceny medziročne o 0,3 percenta, zatiaľ čo vlani to bolo 1,1 percenta. Odborníci sa zhodujú v tom, že najväčší podiel na slabej inflácii majú lacné energie, konkrétne ropa a pohonné hmoty. Ich ceny v eurozóne klesli o 2,3 percenta. Rovnako tak zlacneli napríklad telekomunikácie. Sankcie, kvôli ktorým nemôžu firmy z EÚ vyvážať do Ruska ovocie, zeleninu, mäso či mliečne výrobky, sa na septembrových číslach naopak podľa expertov príliš neprejavili. Ďalším zdrojom problému je nedostatočný dopyt v eurozóne. Za menším nákupom treba hľadať hospodárske problémy, strnulosť, či vysokú mieru regulácie.
Podľa Eurostatu drží infláciu vyššie ceny služieb. Zvýšili sa napríklad ceny v reštauráciách a kaviarňach alebo nájomné.
Európska centrálna banka sa pokles cien v eurozóne snažia skrotiť už niekoľko mesiacov. Veľmi sa jej v tomto smere nedarí. Podporiť rast cien sa snaží cez nízke úrokové sadzby. Depozitná sadzba je od júna dokonca záporná, začiatkom septembra ju banka ďalej zrazila na mínus 0,2 percenta. Zjednodušene to znamená, že komerčné banky musia za ukladanie peňazí v ECB platiť, čo ich má donútiť, aby na peniazoch "nesedeli" a radšej ich rozpožičiavali. Európski ekonómovia totiž dúfajú, že ak budú mať domácnosti a podniky viac peňazí, začnú utrácať a vyšší dopyt spôsobí zdražovanie. Ekonómovia sú ale skeptickí, existujúce opatrenia ECB nepovažujú za dostatočne na naštartovanie trvalejšieho rastu, vrátane rastu inflácie. Veď nakoniec to priznal aj samotný prezident ECB Mario Draghi, ktorý opakovane hovoril, že vzhľadom k veľkej rozdielnosti eurozóny je znižovanie sadzieb takmer neúčinné.
A prečo je deflácia taký postrach? Domácnosti a firmy by mohli kvôli klesajúcim cenám odkladať nákupy a obmedzenie spotreby by mohlo viesť k poklesu investícií, výroby, miezd, zamestnanosti a následne opäť k menšiemu míňaniu. Zacyklený kolobeh sa nazýva deflačnou špirálou, žiadna z krajín EÚ s podobným javom však zatiaľ problém nemá. Deflácia totiž nemusí byť zlá v prípade, že sa krajina zotavuje z ekonomickej krízy, osekáva zbytočné náklady a snaží sa byť konkurencieschopnejšia. Zaleží tak skôr na príčine deflácie, nie na samotnom čísle.
