oPeniazoch.sk, zerohedge Foto: SITA
Švajčiarskej centrálnej banke sa nepáči iniciatíva, ktorej cieľom je "zachrániť švajčiarskej zlato". Hlasovať sa o nej má 30. novembra. Viceprezident banky Jean-Pierre Danthine vysvetľuje, ako by mohlo "áno" v referende vážne ohroziť manévrovací priestor centrálnej banky pre prevenciu budúce krízy.
Švajčiarsko má na 30. novembra zvolané referendum o zlate. Centrálna banka má ale k "zlatej iniciatíve" vážne pripomienky. Bojí sa, že by jej prijatie mohlo skomplikovať riadenie menovej politiky. Iniciatíva sa skladá z troch bodov. Požaduje, aby:
– centrálna banka držala minimálne 20 % z celkových aktív v zlate,
– nebol povolený predaj zlata,
– všetky zlaté rezervy boli uchovávané vo Švajčiarsku.
Požiadavka iniciatívy držať aspoň 20 % aktív v zlate by mohla znemožniť úspešné riadenie menovej politiky. Transakcie potrebné pre plnenie cieľov menovej politiky priamo menia súvahu. Reštrikcie uvalené na jej štruktúru by tak významne znížili možnosti centrálnych bankárov robiť "svoju prácu". Príkladom môže byť limit pre kurz EUR / CHF. S právnym obmedzením podľa pravidiel iniciatívy by centrálna banka bola nútená počas obrany minimálneho kurzu vo veľkom množstve nakupovať nielen euro, ale aj zlato. Politika by tak znamenala obrovské náklady, ktoré by na trhoch vzbudili pochybnosti o odhodlanie centrálnej banky udržiavať stabilný kurz za každú cenu.
Zo zákazu predaja zlata môžu taktiež vyplynúť negatívne konzekvencie. Predchádzajúce navýšenie zlatých rezerv by nebolo možné vrátiť, aj keby to bolo z menovo-politickej perspektívy nutné. V kombinácii s povinnosťou držať minimálne 20 % celkových aktív v zlate by sa centrálna banka mohla postupne dostať do situácie, kedy sa jej aktíva budú prevažne skladať zo zlata. Každé rozšírenie súvahy z menovo-politických dôvodov by vyžadovalo nákupy zlata, avšak kedykoľvek by bolo potrebné súvahu z rovnakých dôvodov obmedziť, nesmela by centrálna banka kov predať. Tým by sa značne znížil jej manévrovací priestor. A pretože zlato nenesie úrok ani dividendu, zhoršila by sa aj ziskovosť banky. "Menové rezervy, ktoré nemôžu byť predané, nie sú skutočnými rezervami," ohradzuje sa viceprezident švajčiarskej centrálnej banky. "Nemá zmysel volať po núdzových rezervách v podobe zlata, ale súčasne zakazovať ich v núdzi predávať."
V súčasnosti je 70 % zlatých rezerv Švajčiarskej národnej banky uschovaný vo Švajčiarsku, 20 % drží Bank of England a 10 % v Bank of Canada. Týchto 30 % by sa teda malo vrátiť do krajiny, teda repatriovať. Švajčiarske rezervy majú fungovať ako aktívum pre prípad núdze. Z tohto dôvodu má podľa viceprezidenta banky Danthina zmysel diverzifikácia. Uskladnenie zlata a výber miest na základe toho, kde sa s ním obchoduje, aby mohlo byť v prípade potreby predané čo najrýchlejšie a s čo najnižšími transakčnými nákladmi. Veľká Británia a Kanada tieto kritériá spĺňajú. Disponujú navyše silným právnym systémom, takže centrálna banka má istotu, že je v nich zlato v bezpečí.
