oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Pád rubľa, rast inflácie a obavy z recesie. Rusi už pocítili dôsledky sankcií uvalených Západom kvôli Ukrajine predovšetkým na jedle a tovare, ktorý sa nevyváža, ale naopak dováža drahšie. Západní investori z krajiny odchádzajú vo veľkom. Riaditeľ najväčšej banky Sberbank a bývalý minister hospodárstva už varoval, že Rusko môže skolabovať ako kedysi Sovietsky zväz.
"Problém je, že ekonomika ide jedným smerom a politika druhým," podotkol analytik Peter Dixon. Centrálna banka sa snaží padajúcu menu zachrániť obrími intervenciami. Situáciu komplikuje aj nebývalo lacná ropa.
Únijné sankcie v Rusku cítia nielen peňaženky obyčajných ľudí. Najviac zdražel luxusný tovar zo Západu, stúpajú aj ceny bežných potravín a tabaku, ktorý bol pred vypuknutím ukrajinskej krízy o viac ako pätinu lacnejší. Mäso je dnes drahšie skoro o dvadsať percent a výlet do zahraničia viac ako o desatinu.Zdraželi aj mliečne výrobky alebo lieky. Inflácia dosiahla osem percent.
"Všetko je drahšie. Veľké spoločnosti začínajú pomaly prepúšťať," vyhlásil obyvateľ Moskvy Anton v reportáži Českej verejnoprávnej televízie. Potvrdzuje to aj spravodajca ČT v Rusku Miroslav Karas. Podľa neho je zdraženie poznať hlavne v uplynulých dvoch alebo troch týždňoch. "Bezprostredne po zavedení sankcií ceny nevyleteli tak strmo hore ako teraz," uviedol Karas. Zdraželi taktiež autá, Rusi ich preto kúpili o pätinu menej ako v rovnakom období vlani. Cena stúpla aj u zájazdov. "Pre Rusov v týchto dňoch začína v obchodoch neľahké obdobie. Hovorí sa, že musia dať minimálne o tridsať, niektorí možno aj o 40 percent viac ako pred niekoľkými mesiacmi. Myslím si však, že rekordná podpora Putina ešte niekoľko týždňov vydrží. Ruské médiá spoločnosť masírujú inými úspechmi," hovorí o situácii v Rusku Karas.
Za strmo rastúce ceny môže klesajúci rubeľ. "Znehodnotenie sa dotýka našich príjmov, nemôžeme žiť normálny život," vyhlásil obyvateľ ruskej metropoly. Za tri mesiace ruská mena oslabila o 14 percent. V pondelok sa prvýkrát prelomila kritická hranica 40 rubľov za dolár. Okrem sankcií ho zráža hlavne nízka cena ropy a vyšší dopyt Rusov po valutách.
Analytici pritom odhadujú, že pád bude pokračovať. "V tejto chvíli sa zdá, že je vývoj horší, než ruskí ekonómovia a analytici očakávali. Európska únia a USA postupujú trochu agresívnejšie, než sa na začiatku roka očakávalo, predovšetkým v oblasti finančných sankcií. Pridáva sa k tomu padajúca cena ropy, teda strategickej suroviny pre Rusko," okomentoval situáciu pre ČT ekonóm Jan Bureš. Najväčší problém podľa neho predstavujú sankcie pre finančný sektor, ktoré zabraňujú ruským bankám a spoločnostiam získavať peniaze na zahraničných trhoch. "Rad podnikov má dlh splatný v zahraničí v najbližších mesiacoch a nemôže siahnuť na dolárovú alebo eurovú hotovosť," podotkol ekonóm.
Centrálna banka menu zachraňuje obrími intervenciami. Len za posledné dni uvoľnila vyše 1,5 miliardy dolárov. Za celý rok ich do rubľa napumpovala už vyše 50 miliárd. "Rusko má značné devízové rezervy, ale dosť často z nich čerpalo," poznamenala ekonómka Sarah Hewinová.
Šéf Kremľa Vladimir Putin si ale ekonomické problémy nepripúšťa. Trvá na otvorenom trhu a spolieha na Čínu ako obchodného partnera aj investora. Polovica tých západných už z Ruska odišla. Pred temnými zajtrajškami varoval aj Medzinárodný menový fond. "Nemáme žiadne plány zavádzať obmedzenia meny alebo iné obmedzenia týkajúce sa pohybu kapitálu," konštatoval Putin.
Správca štátnej kasy Anton Siluanov však už tak pokojný nie je. Chce šetriť na armáde. Šéf Kremľa pritom sľúbil do roku 2020 zmodernizovať výzbroj. "Keď sme obranný program prijímali, predpovede pre ekonomiku a rozpočtové príjmy boli úplne rozdielne," upozornil Siluanov. Minister obrany Dmitrij Rogozin pritom nechce o škrtoch ani počuť. Putin sa tak ocitá na tenkom ľade. Z jednej strany na neho tlačia strácajúci oligarchovia, z tej druhej zástancovia tvrdej línie. Ruskí poslanci už v prvom čítaní schválili zákon o odškodnení "Putinových priateľov", ktorých sa sankcie dotkli. Predloha je v Rusku prijímaná značne kontroverzne. Kritici ju prezývajú "zákon o Rotenbergových vilách", pretože návrh sa v snemovni objavil práve 23. septembra, kedy talianske úrady zhabali tri vily na Sardínii a rímsky hotel miliardárovi Arkadijovi Rotenbergovi. Ten sa na "čiernu listinu" Európskej únie dostal ako dôverník ruského prezidenta Vladimira Putina.
