oPeniazoch.sk, bne Foto: SITA
Vojenské výdavky ruskej vlády sa súbežne s nacionalistickým cítením obyvateľstva natoľko posilnili, že niektorí analytici nadobudli dojem, že už niet cesty späť, Rusko nabralo kurz prípravy na vojnu.
Ruská armáda začala v polovici septembra vo východnej časti krajiny svoje najnovšie vojenské cvičenie. Na tom by nebolo nič zaujímavé, ale keď si uvedomíme, že od februára 2013 takmer bez prestávky pokračujú tieto vojenské hry, mohli by sme znervóznieť, píše vo svojom komentári Ben Aris na regionálnom spravodajskom portáli businessneweurope. Navyše okrem tohto cvičenia sa v takmer rovnakom čase Ruská armáda venovala identickej činnosti v západných a severných častiach krajiny, a hoci to oficiálne Moskva popiera, zúčastnila sa aj občianskej vojny v juhovýchodnom regióne Ukrajiny.
O význame týchto udalostí vypovedá skutočnosť, že okrem celkovo dvestotisíc vojakov, boli na cvičenia nasadené tisícky rôznych vojensko-technických prostriedkov, od tankov a pozemnej techniky, cez lode až po útočné vrtuľníky a lietadlá. Pri povrchnom pohľade môžeme získať dojem, že ruské vedenie sa len snaží demonštrovať Západu svoju silu a chce aby bolo jasné, že Rusko je vojenská superveľmoc. Ak ale vezmeme do úvahy tempo a mieru militarizácie, akú dnes táto krajina dosiahla, dostávame sa k úplne iným záverom. Ruské stíhačky tento rok toľkokrát narušili vzdušný priestor pobaltských štátov, ako všetci členovia NATO dokopy za ostatné desaťročie. Rovnako spustili vojenské cvičenie, ktoré zahŕňa pohybujúce sa jadrové rakety, je to po prvýkrát za posledné dve desaťročia.
"Putinovo Rusko je dnes pripravené a ochotné ísť do vojny. Európa a Západ nie sú pripravení ani ochotní ísť do vojny. Niet vedenia v Európe alebo vo svete, ktoré by bolo schopné zastaviť Putina," povedala litovská prezidentka Dalia Grybauskaite pre Washington Post v rozhovore 24. septembra.
Niečo sa musí stať!
Analytici si položiť otázku, či tento stav zbrojenia dosiahol úroveň, odkiaľ už niet návratu. Stav, kedy sa už nedá ustúpiť bez toho, aby Kremeľ nepreukázal jasný cieľ tejto militarizácie a jeho výsledok. Ak je to skutočne tak, potom ako najlepší scenár by bolo zavŕšenie tým, že Rusko dosiahne veľkolepý úspech s Ukrajinou a susedný štát sa stane jeho vazalom. Ten najhorší by naopak vyzeral tak, že Moskva Ukrajine vyhlási vojnu, čo bude stret v oveľa väčšom rozsahu, než aký bol v roku 2008 s Gruzínskom. Poliaci na situáciu zareagovali tým, že vytvorili jednotky rýchleho nasadenia spoločne s Litovčanmi a Gruzíncami. Ich spoločným cieľom je boj proti ruskej agresii. Poľsko sa zároveň rozhodlo urýchliť proces modernizácie svojho systému protiraketovej obrany už v marci, hneď ako sa zhoršila situácia na Ukrajine.
Predbežné plány pre ruský rozpočet na rok 2015-2017, ktoré sa v ostatnom čase objavili, ukazujú silný nárast vojenských výdavkov. Kým vláda počíta s poklesom rastu HDP o jedno percento a výškou inflácie okolo ôsmich percent, zohľadňuje oslabenie domácej meny (na začiatku roka bola úroveň 33 rubľov za dolár, dnes je okolo 40), vojenské výdavky sa neznížili. Skôr naopak, v roku 2015 majú stúpnuť na z 3,5 percenta HDP na 4 percentá, čo v reálnych hodnotách znamená navýšenie o viac než 10 percent.
Armádne bilióny
Budúci rok sa majú vojenské výdavky vyšplhať na tri bilióny rubľov (84 miliárd dolárov), v roku 2014 to bolo 2,47 bilióna. Ide o nominálny nárast 21,4 percenta. Rast výdavkov má pokračovať aj naďalej. V roku 2016 sa počíta s 3,34 biliónmi rubľov, v roku 2017 to má byť už 3,52 bilióna. Navyše prax z posledných rokov ukazuje, že tieto náklady sú vo finálnej verzii rozpočtu vyššie než v plánovanej. Armádny rozpočet rastie aj v rámci rozpočtových zmien v polovici roka. Ak zoberieme do úvahy všetky prvky výdavkov na obranu, zistíme, že sú najmenej o 10 percent vyššie, než sú spomínané čísla odhadov.
Pomalá, ale stabilná militarizácia Ruska ovplyvňuje nielen armádu, ale aj ekonomiku a spoločnosť. Pokiaľ ide o ekonomiku, reforma rezortu obrany by mala stáť na modernizácii priemyslu a oživení výroby zbraní. Toto považujú v Rusku za hnací motor hospodárskeho rozvoja. Spoločnosť udržiavajú v kondícii na jednej strane vybičovaním protizápadného sentimentu a na strane druhej vyvolávaním vlasteneckých pocitov podporovaných sľubmi o obnove ruského impéria.
Ako to všetko skončí?
Politické vedenie podriadilo riadenie a administráciu štátu vojenským cieľom. Na základe týchto okolností analytici tvrdia, že Rusko sa dostalo do bodu, alebo aspoň veľmi blízko k tomu, že militarizácia sa stáva nezvratnou. Inými slovami, Kremeľ sa stal rukojemníkom svojich vlastných politík. Moskovské vedenie s jeho vnútornou aj vonkajšie politikou, zvýšená činnosťou armády a navýšenie vojenských výdavkov by už bolo veľmi ťažké presmerovať inam. Niektorí hovoria, že je to nemožné a preto by bol výsledok vo forme vazalstva Ukrajiny tým najlepším koncom. Súčasné trendy vojenskej prípravy ale ukazujú, že na ich konci bude Ruská armáda schopná zvládnuť omnoho väčší konflikt, než tomu bolo pred šiestimi rokmi v Gruzínsku, alebo dnes na Ukrajine. Zvládla by regulárnu vojnu. Otvorenou otázkou zostáva, že ak vývoj situácie v rámci Ruska zmení smer a NATO, prípadne EÚ preukážu dostatočnú odhodlanosť brániť Ukrajinu, voči komu sa potom dá do pohybu všetka tá nabudená ruská vojenská sila?
Washington nemá v úmysle ísť touto cestou. Ako napísal The Washington Post, "vládni úradníci tvrdia, že Obama brzdí dodávanie zbraní pre Ukrajinu, pretože je presvedčený, že sa dá konflikt s Ruskom vyriešiť aj bez vojny a želá si, aby sa zabránilo eskalácii." Putin dal jasne najavo, že je ochotný pokračovať vo svojich hrozbách, zatiaľ čo Obama dal jasne najavo, že nie je.
