oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA
UBS vo svojej analýze tvrdí, že moderné jadrové reaktory budú do 10 - 20 rokov zastarané. Všetky reaktory, ktoré sa po celom svete budujú, predstavujú nejaký variant reaktorov z polovice minulého storočia. Tomu zodpovedá ich vplyv na životné prostredie, bezpečnosť prevádzky a nevyhnutné požiadavky na ich kontrolu. Ide o neúspech nášho ducha aj vôľu veci zlepšovať.
Vedci z Británie, Francúzska, Kanady, USA a Číny už navrhli lepšie reaktory, ktorých technológia je založená na využívaní roztavenej soli. Tie by mali znížiť náklady minimálne o polovicu, čím by sa jadrové elektrárne svojimi nákladmi dostali pod elektrárne uhoľné. V ceste im ale stojí rad záujmových skupín.
Podľa World Nuclear Industry Status Report sprevádza 44 zo 66 rozostavaných reaktorov problémy. Stavba sa oneskoruje a predražuje. Priemerné náklady sa pri nových reaktoroch počas posledných desiatich rokov vyšplhali z 1000 dolárov na kW na asi 8000 dolárov na kW. Napríklad Veľká Británia tak nie je schopná presvedčiť žiadnu firmu, aby dostavala dva reaktory v Hinkley Point bez toho, aby jej musela poskytnúť dotácie a cenové záruky.
Tlakové reaktory už narazili na limity svojich možností, bez ohľadu na to, akými vylepšeniami sa chvália. Nie sú využiteľné a nedáva zmysel, aby ich niekto začal stavať. Alvin Weinberg Foundation sleduje sedem návrhov na vybudovanie reaktorov využívajúcich tavené soli. Ich prevádzka prebieha za bežného atmosférického tlaku, nepotrebujú mohutné betónové stavby a nehrozí u nich nebezpečenstvo výbuchu. Ich efektivita je vyššia, spália asi 30 krát viac paliva a môžu využívať aj použité palivo. Ak roztavená soľ unikne, ochladí sa a stuhne. Fúzia sa automaticky zastaví a nedôjde k žiadnej reťazovej reakcii. Nehrozí teda ďalší Černobyľ, či Fukušima. Teda aspoň sa to tvrdí.
Medzi vedcami prebieha v tejto oblasti celosvetový pretek. V Číne vraj cítia tlak, ako keby bola vojna. Pôvodne bolo cieľom dokončiť nový reaktor do 25 rokov, teraz už to musí byť do 10 rokov. O víťazstvo sa ale usilujú aj Američania a Veľká Británia so svojím projektom Moltex. Ian Scott, ktorý sa na ňom podieľa, chcel pritom pôvodne predať túto technológiu práve do Číny, pretože západ ju odmietal. Niektorí ekonómovia sa dokonca domnievajú, že nové jadrové elektrárne by Británii umožnili obnoviť jej priemyselnú základňu a zbaviť sa jej chronického deficitu bežného účtu.
