oPeniazoch.sk, The Week Foto: SITA
Zbrane od druhej svetovej vojny prešli obrovským vývojom, zásadným spôsobom sa vyvinula aj taktika boja, a tak možno len ťažko spoľahlivo odhadovať, ako by prípadný novodobý ozbrojený konflikt medzi Západom a Ruskom vyzeral. Niekoľko scenárov napriek tomu existuje, pozrite si nasledujúce tri, ktoré patria medzi tie najrealistickejšie.
Pravdepodobnosť, že ukrajinská kríza vyústi do ozbrojeného stretu Západu a Ruska, uzavretím prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami, výrazne klesla. Napriek tomu nie je hrozba konfliktu zažehnaná úplne. S Ruskom susediace pobaltské štáty alebo napríklad Rumunsko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko sú členmi NATO, a teda nemôže byť pochýb, že by na seba reakcie aliancie na prípadné ďalšie snahy Moskvy o rozšírenie ruského územia nenechala dlho čakať.
Porovnajme si vojenské výdavky Spojených štátov, Európy a Ruska. Kým USA vlani na zbrojenie a ďalšie aktivity spojené s činnosťou svojej armády vynaložili takmer 700 miliárd USD, Rusko na rovnaké účely určilo len necelých 100 miliárd USD. Európa stojí so zhruba 340 miliardami dolárov niekde uprostred. Značný nepomer medzi vojenskými výdavkami Spojených štátov a Európy na strane jednej a Ruska na strane druhej však neznamená, že by bol pre Západ vojenský stret s Ruskou federáciou vopred vyhranou formalitou. Ako sa na vlastnej koži v histórii presvedčili Napoleon aj Hitler, keď ide o obranu vlasti, pre Rusov nie je vopred stratená žiadna bitka.
Nukleárny armagedon
Napriek postupnému znižovaniu počtu jadrových zbraní v Spojených štátoch aj Rusku ich obe mocnosti stále majú toľko, že by to s prehľadom stačilo na vytvorenie apokalypsy na väčšine povrchu našej planéty. The Week navyše nedávno upozornil, že všetkých takmer 500 aktívnych balistických rakiet spojných štátov de facto nie je možné použiť na iný účel, než je útok na Rusko. Vzhľadom k zemepisnej polohe raketových základní by totiž USA pri útoku na väčšinu krajín sveta museli strely poslať cez územie Ruskej federácie, čo by Kremeľ iste nenechal len tak.
V prípade samotných atómových zbraní Spojené štáty disponujú necelými ôsmimi tisíckami jadrových hlavíc, z toho takmer dvoma tisíckami pripravených na okamžité použitie. Rusko vo svojich skladoch eviduje približne osem a pol tisíc jadrových hlavíc, z ktorých asi 1800 je pripravených na okamžité nasadenie do boja. Pozadu ale nezostávajú ani ďalšie krajiny, Čína disponuje asi 250, Francúzsko zhruba 300 a Spojené kráľovstvo 225 hlavicami. Predstava oblohy plnej atómových zbraní je desivá, a tak nezostáva než dúfať, že tento scenár zostane nenaplnený. Keby ale predsa len generáli na oboch stranách pomyselnej barikády rakety odpálili, nebolo by už víťaza.
Konvenčná (východoeurópska) vojna
Ak by prípadný ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Západom neprerástol v zničujúcu nukleárnu vojnu, odohrávali by sa zrejme na území východoeurópskych krajín tvrdé pozemné boje podporované na oboch stranách letectvom. Rusko by na jednej strane profitovalo z množstva vojenských základní na svojom území, na strane druhej sa však už teraz nachádza v obkľúčení základní európskych krajín a Spojených štátov na území ich spojencov. Len samotné USA majú popri svojich takmer štyroch a pol tisíc domácich vojenských základní ešte zhruba 600 ďalších v 40 krajinách sveta.
Armáda Ruskej federácie má približne 845 tisíc profesionálnych vojakov a ďalších zhruba dva a pol milióna mužov teoreticky môže byť zo dňa na deň povolaných zo záloh. Spojené štáty Rusko jednoznačne prevyšujú v počte profesionálnych vojakov, ktorých majú asi 1,4 milióna, výrazne za ním ale naopak zaostávajú v množstve záložných síl s asi 850 tisíc ľudí.
"Ruská armáda je na tom oveľa lepšie ako v 90. rokoch 20. storočia, kvalitu armád Spojených štátov, Nemecka alebo Veľkej Británie ale stále nedosahuje," povedal nedávno denníku Washington Post Mark Galeotti, profesor na New York University a autor knihy Russian Security and Paramilitary Forces Since 1991 "Ruské jednotky sú priebojníkmi v šikanovaní svojich menších a slabších susedov, na veľké boje však nie sú vycvičené a zrejme by v takýchto stretoch neboli príliš efektívne." V hre však zostávajú ruská hrdosť a odhodlanie brániť svoju krajinu do posledného muža, ktorých sila môže byť zničujúca.
Pozemný stret Ruska a Západu by pravdepodobne neskončil remízou. Otázkou zostáva, ktorá strana by z boja vyšla víťazne. Spojené štáty sú síce považované za najsilnejšiu vojenskú mocnosť sveta a jedného z mála garantov svetového mieru, Rusko však v poslednej dobe masívne investovalo do rozvoja svojich vojenských technológií i výcviku vojakov, čo ho stavia hneď za USA na druhú priečku. Východný obor by navyše v boji na európskom kontinente mal výhodu znalosti prostredia. Rozhodujúcu úlohu by tak zrejme zohrali európskej jednotky NATO.
Proxy vojna
Takýto druh vojny by pre Európu i Spojené štáty bol bezpochyby tým najlepším z najhorších scenárov. Spojené štáty si v Afganistane a Iraku prešli hotovým peklom, a tak nie je príliš pravdepodobné, že by mali záujem o vznik ďalšieho konfliktu, ktorý by sa nemusel vyvíjať podľa ich predstáv. Do úvahy by tak namiesto priameho stretu Európy a Spojených štátov s Ruskom pripadalo napríklad financovanie ukrajinskej armády alebo dopĺňanie jej zbrojného arzenálu modernými technológiami. Išlo by teda o podobnú stratégiu, akú v súčasnej ukrajinskej kríze zvolilo Rusko, ktoré proruským separatistom cez hranicu pod ich kontrolou posiela nielen množstvo strelných zbraní, ale aj tanky a celé protilietadlové raketové systémy.
Spojené štáty aj Rusko majú sa zástupnou vojnou bohaté skúsenosti. Vo Vietname sa vtedajší Sovietsky zväz podieľal na materiálnej podpore Vietkongu, v Afganistane zase USA v 80. rokoch minulého storočia svojou štedrou podporou mudžáhidov významne prispeli k porážke Sovietskeho zväzu. Na Ukrajine by tento spôsob vedenia konfliktu v súčasnosti s veľkou pravdepodobnosťou znamenal víťazstvo Západu. Územie na východ od Kyjeva je svojou rozlohou relatívne malé, a NATO by tak mohlo pomerne jednoducho pomôcť s efektívnym rozmiestnením modernými zbraňami vybavených ukrajinských jednotiek, pre ktoré by sa z ruskej armády razom stal rovnocenný súper, ktorého je možné poraziť.
