oPeniazoch.sk, The Independent;BBC Foto: SITA
Britské banky v tichosti prevážajú milióny bankoviek k severnej hranici krajiny. Chcú byť pripravené na prípad, že si Škóti vo štvrtkovom referende odhlasujú nezávislosť a budú si chcieť svoje peniaze vo väčšej miere vybrať z bankomatov.
Podľa zdrojov britského denníka The Independent sa bankovky prevážajú od minulého týždňa. Banky tak zásobujú svoje bankomaty pre prípad, že by si Škóti vo štvrtkovom plebiscite odhlasovali odtrhnutie od Spojeného kráľovstva a nasledovala by panika v podobe masového vyberania peňazí z účtov. Objavujú sa hlasy, že by mohli chcieť svoje prostriedky presunúť do anglických bánk.
Banky však zdôraznili, že zatiaľ zvýšený výber z vkladových účtov alebo bankomatov nezaznamenali. Centrálna banka Bank of England totiž deklarovala, že bude v prípade odtrhnutia stáť za všetkými účtami po dobu najmenej 18 mesiacov. Aj napriek tomu obavy o bezpečie úspor pretrvávajú. Royal Bank of Scotland a banka Lloyds už kvôli tomu museli minulý týždeň znovu uistiť svojich zákazníkov, že v prípade nezávislosti Škótska presunú svoje sídla južne od hranice.
Banky preto v rámci svojich plánov pre núdzové prípady presúvajú hotovosť do Škótska, aby sa tamojšie pobočky nemuseli obávať prípadného návalu a dopytu. Najväčšie banky tiež vydali svojim pobočkám v Škótsku jasné inštrukcie, aby klientov ubezpečili, že nie je dôvod panikáriť. "Čím ďalej, tým viac ľudí sa chodí pýtať, čo sa stane, ale zatiaľ to nevyzerá, že by peniaze nejako významne odchádzali zo severu na juh," citoval The Independent svoj zdroj.
Počet bankoviek v obehu sa podľa údajov centrálnej banky v priebehu minulého roka mierne zvýšil, z pôvodných 59,8 miliardy na súčasných 62,3 miliardy.
V súčasnosti sa v Škótsku, rovnako ako vo zvyšku Veľkej Británie, platí librou, ktorá je vydávaná bankou Bank of England. Práve tá tiež ovplyvňuje základné ekonomické ukazovatele ako je úroková sadzba alebo inflácie. A hoci Škóti stoja o samostatný štát s vlastným rozpočtom aj daňovým systémom, jeden pozostatok britských časov by si škótska ekonomika rada zachovala aj po tom, čo by sa s Veľkou Britániou definitívne rozlúčila. Škóti by i naďalej chceli platiť librou. S Britániou by tak najskôr utvorili menovú úniu, čo je však myšlienka, ktorá sa príliš nepozdáva mnohým britským politikom. Ak by Škótsko naopak zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva, už teraz mu britskí politici sľubujú väčšiu nezávislosť, napríklad v daňovej oblasti. V hre je tak aj možnosť, že by zdanenie prešlo úplne do kompetencie škótskeho parlamentu.
Škótsko je z britského štátneho rozpočtu financované na trojročnej báze, samo potom rozhoduje o každoročnom určení prostriedkov. Zasahovať môže aj do zdanenie, výška dane z príjmu sa môže líšiť maximálne o tri percentá od sadzby pre Veľkú Britániu. Škótsko ale možnosti zasahovať do daňovej sadzby zatiaľ nikdy nevyužilo.
V prípade, že by Škóti hlasovali pre odtrhnutie, priali by si aj naďalej používať libru. S Britániou by zostali v menovej únii, podľa priaznivcov samostatného Škótska by takýto krok bol v záujme Škótov, tak aj zvyšku Veľkej Británie. Naopak britskí politici sú k tejto možnosti skôr skeptickí. Podľa škótskeho premiéra Alexa Salmonda existujú aj ďalšie riešenia, či už ide o platbu librou bez existencie menovej únie, samostatnú škótsku menu, alebo zavedenie tzv. flexibilné meny po vzore Švédska či Nórska.
Vo chvíli, kedy by Škótsko tvorilo svoj vlastný rozpočet, došlo by aj k zmenám zdaneniu. Škóti si od neho sľubujú predovšetkým jednoduchší daňový systém, ktorý zníži náklady na výber daní aj daňové úniky. Zníženie dane z príjmu právnických osôb až o tri percentá by potom malo naštartovať škótsku ekonomiku.
V prípade zotrvania Škótska v Spojenom kráľovstve by samozrejme Škóti platili aj naďalej librou a tiež škótsky rozpočet by prichádzal z Londýna. Názory na to, akým spôsobom by mal v budúcnosti byť vypočítaný, sa ale líšia naprieč britským politickým spektrom. Konzervatívci aj labouristi sa prikláňajú k zachovaniu súčasného systému, zatiaľ čo liberálni demokrati navrhujú systém financovania zmeniť.
Rozdielne názory majú britskí politici aj na to, do akej miery by malo Škótsko mať možnosť ovplyvňovať zdanenia svojich obyvateľov. Labouristi navrhujú stanoviť presné limity rozdielu medzi britským a škótskym zdanením, zatiaľ čo konzervatívci by Škótom umožnili plnú kontrolu nad výberom dane z príjmu. Tiež liberálni demokrati si myslia, že by výber daní od škótskych občanov mal byť pod kontrolou škótskeho parlamentu, ale s niektorými výnimkami, ako napríklad zdanenie úspor a investícií.
V referende 18. septembra budú ľudia odpovedať na otázku: Malo by byť Škótsko nezávislou krajinou? Ak by zástancovia nezávislosti zvíťazili, budú nasledovať rokovania o budúcej mene, rozdelení štátneho dlhu, severomorskej zásobe ropy a plynu a o osude britských jadrových ponoriek, ktoré sa nachádzajú práve na základniach v Škótsku. Nezávislosť by potom vstúpila do platnosti pravdepodobne 24. marca 2016.
